LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{15} | Texting

Späť do New Yorku som sa mala vrátiť deň po Vianociach. A do tých chýbal ešte deň. Chvála bohu. To, že tu trčím už týždeň mi naozaj neprospievalo. Asi som si už nejako odvykla od tohto prostredia, ktoré bolo mojim domovom. Možno aj od ľudí v ňom. Chýba mi Roney.

Od rána som ešte s mamou zoháňala darčeky na poslednú chvíľu. Neznášala som to. Nikdy mi nešlo kupovať darčeky, o ktorých by som si bola istá, že človeka, pre ktorého sú kupované potešia. Preto som vždy kupovala niečo drahé dúfajúc, že už len vďaka tomu to príjmu dobre. Neviem, proste na to nie som.

So Stylesom som nebola v kontakte celý ten týždeň. Nebolo to potrebné, myslím. Jediný, s kým som komunikovala bol Horan a Zayn.  Vraj vo firme prebieha všetko hladko, akoby som ani neodišla, no o tom naozaj pochybujem. Takže som naozaj zvedavá, aký neporiadok tam zase bude. Naozaj zamestnávam neschopných ľudí.

Ráno som sa zobudila celkom do príjemnej atmosféry. Zdola som počula hrať vianočné koledy a až do izby som cítila vôňu medovníkov. Tak fajn, priznám sa, že toto mi možno v New Yorku chýba. Keď oslavujem Vianoce doma, nikdy si nepúšťam vianočné koledy a už vôbec nepečiem medovníky. Za prvé, neviem to a za druhé, nemám nervy sa s tým babrať. Sú omnoho dôležitejšie veci ako medovníky.

Po rannej hygiene som na seba natiahla čierne nohavice a červený sveter s vianočnými vzormi. Mama na tom trvala. Pripadám si ako úplný idiot, ale budiš. Už aj tak tento týždeň nemôže byť horší.

Celý deň sme pozerali klasické vianočné rozprávky a večer som pomáhala mame chystať večeru. Dom bol plný ľudí z rodiny, všetci vyzerali celkom šťastne. Priznám sa, že aj mne bolo celkom fajn. Rodina mi v New Yorku chýba, no nikdy by som sa sem nevrátila. Už len z jediného dôvodu. Na toto mesto sa viaže až príliš veľa spomienok, ktoré...na ktoré jednoducho myslieť a spomínať nechcem.

Po večeri sme sa všetci zišli pri veľkom vianočnom stromčeku. Naozaj, bol obrovský. Netuším, ako ho sem vôbec dostali. Ale musím priznať, že sa mama a tento rok aj s otcom snažili. Bol krásny. Keď nad tým tak premýšľam, doma ani stromček nemám. A zrejme ho ani stavať nebudem. Načo, už je po Vianociach. Stačí mi, že iba keď vídem z domu na každom rohu svietia svetielka alebo na mňa čumí Santa Claus. Dokonca aj firma je vyzdobená, za čo môžu moje zamestnankyne. Podľa mňa to nebolo ani potrebné. My sme predsa vážna a seriózna firma, nie cirkus.

"Cassidy, ten je nádherný, ďakujem." Pohľad som presunula na mamu, ktorá si práve otvorila darček odo mňa. Bol to iba nejaký drahý náhrdelník. Naozaj nie som originálna.

"Som rada, že sa ti páči." Venovala som jej úsmev. Otec celý žiaril. Miloval tieto rodinné akcie. Keď sme sa celá rodina stretli. No myslím, že bol nadšený hlavne pre to, že som tu bola aj ja. Myslím, že ani nedúfal v to, že by ma mama mohla presvedčiť k tomu, aby som s nimi strávila Vianoce. Popravde, tento rok som to tiež nemala v pláne. Ale neľutujem.

Vo vrecku mi zavibroval mobil. Odignorovala som to, keďže mi mama práve podávala darček od nej a od otca. Bol to nový pár topánok z novej kolekcie od Jimmy Choo...Panebože!

"Bože, ďakujem!" doslova som zvrieskla, na čo sa ozval smiech. Tieto topánky som zoháňala večnosť. Nie... Moja posadnutosť topánkami nie je choroba. Fakt nie.

Mobil mi zavibroval aj druhý krát, na čo som sa postavila zo zeme a šla som si sadnúť na gauč. Ostatní ešte vybaľovali posledné darčeky a s radosťou ich skúšali a obzerali si. Veď to poznáte.

Vytiahla som mobil z vrecka a odblokovala ho. Mala som dve nové správy. No keď som ich otvorila, bola som naozaj prekvapená. Styles.