LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{14} | "Takže si tykáme?"

Táto situácia bola viac než zaujímavá. No, zrejme zaujímavá nebola to správne slovo, možno by som mohla povedať, divná, alebo doslova zlá. Môj expriateľ a Styles vymieňajúc si divné pohľady. Akoby ste vy nazvali túto situáciu? Ja som zrejme mimo. 

"Ehm..." ozvala som sa ako prvá, čím som na seba upútala pozornosť oboch mužov. Dvoch naozaj sexi mužov. Panebože, zrejme som toho šampanského vypila viac ako som mala. 

"Nicolas, toto je pán Styles. Môj pracovný asistent." Moje oči vyhľadali Nicolasove ktorý ich mierne prižmúril a opäť ich vrátil na Stylesa.

"No a toto... Um, toto je môj bývalí priateľ, Nicolas Gilbert" povedala som a pohľad som tento krát presunula na Stylesa. Nevedela som, čo mám od neho čakať. Jeho výstup pred pár minútami ma naozaj zmiatol a ja som bola z toho človeka zmetená. Nevedela som, či to mám brať z jeho strany ako záujem o mňa alebo...alebo ja naozaj neviem.

"Takže Styles. Počul som o vás." Nicolas sa narovnal, pri čom si ho povýšenecky obzrel, typický on. No ani Styles sa nenechal zahanbiť a tiež nasadil podobný postoj ako aj Nicolas. Panebože, títo dvaja sa nikdy nemali stretnúť.

"Hm, ja o vás nie." Mierne som privrela oči a povzdychla si. Dobre som vedela, že ho chcel Styles uraziť, alebo zosmiešniť, neviem čo mal v pláne, no nebolo to nič dobre.

"Asi by sme sa mali vrátiť dnu," zasiahla som do ich "rozhovoru" dúfajúc, že ma obaja poslúchnu a vrátime sa do vnútra, kde je viac ľudí a oni už len kvôli svojej povesti si vo vnútri neurobia hanbu. No tu vonku sme boli sami, len my traja. A to neznačilo nič dobré.

"Takže s týmto tu pracuješ? Ešteže to máš iba na rok, však?" Nick mi venoval úsmev a ja som sa naňho prekvapene pozrela.

"Odkiaľ o tom vieš?" spýtala som sa prekvapene. Pokiaľ viem, o tejto dohode sme vedeli iba ja, otec a Styles.

"Vieš, že si dokážem zistiť všetko, čo chcem." Náhle pohľad zo mňa presunul na Stylesa. Nebol to moc priateľský pohľad. A ja som sa v spoločnosti týchto dvoch mužov začala cítiť nepríjemne.

"Cassidy, môžem s tebou hovoriť? Osamote." Po jeho slovách mi prebehol mráz po chrbte. Naozaj som nemala chuť byť s Nicolasom niekde sama a už vôbec som sa s ním nechcela rozprávať.

"No...Ja nemôžem. Možno inokedy Nicolas." Stylesovu postavu som cítila tesne za mnou, čo ma tiež nerobilo najkludnejšou. Panebože, do čoho som sa to dostala.

"Inokedy nebudem príležitosť, mali by sme prebrať náš vzťah." Jeho prsty sa obmotali okolo môjho predlaktia a ja som sa naňho zamračene pozrela.

"O akom vzťahu tu hovoríš? Naozaj ma to nezaujíma Nick, nemám náladu sa s tebou baviť. A teraz ak dovolíš, pôjdem." Po mojich slovách jeho stisk zosilnel, a priznám sa, že vtedy mi naozaj nebolo všetko jedno. Presne si pamätám túto Nicolasovu tvár. Ten jeho nepríčetný pohľad, keď som mu odporovala. Pri spomienke na náš vzťah plný bolesti a hádok ma striaslo.

"Mala by si so mnou ísť, Cassidy," zavrčal pomedzi zuby, na čo som sa naňho šokovane pozrela. Je možné, že sa pri ňom cítim tak malá?

"Zrejme nechce, aby si ju držal," za mojim chrbtom sa ozvalo zavrčanie, ktoré mi spôsobilo husiu kožu. Svoj pohľad som presunula na jeho nahnevanú tvár. Takéhoto som ho ešte nevidela.

"My si odkedy tykáme? Mal by si sa stratiť, inak to neskončí dobre. Pre teba." Srdce mi bilo ako splašené. Nikdy som nebrala nejako vážne, keď sa muži kvôli mne hádali, alebo dokonca bili. No teraz tu bol Nicolas a Styles. Nicolas, chlap, ktorý v mojom živote hral dosť veľkú rolu a pred ktorým mám ešte stále rešpekt. A Harry, chlap, ktorý do môjho života vstúpil tak náhle, že som si to nemohla ani uvedomiť. A že je medzi nami niečo, čomu nerozumiem.