LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{11} | Dážď, starostlivý Styles a divná priateľka

V momente ako sa môj pohľad stretol s tým jeho prešibaným, premohol ma ešte väčší hnev. 

"Styles?!" takmer som vykríkla. To nemôže byť pravda. Nie len, že toto všetko je jeho vina, on si ešte dovolí prísť pre mňa? Och bože.

"Prečo vám to tak trvalo?" zavrčala som naňho a viacej som pootvorila dvere, aby som mohla nastúpiť. V podstate mi to je momentálne fuk, či prišiel pre mňa Styles alebo sám prezident, hlavne nech už odtiaľto vypadnem!

"Nie, počkajte. Dám vám sem nejaký igelit, tie poťahy sú nové!" vykríkol rýchlo a ja som sa naňho zarazene pozrela. 

"Robíte si zo mňa srandu? Vy idiot!" povedala som naštvane a aj po jeho napomenutí som si nasadla do tepla auta. Bola som zmrznutá na kosť. Všimla som si, ako sa na mňa zarazene pozrel, no nevnímala som to. Iba som za sebou zavrela dvere a telo som si objala rukami. 

"Prečo ste nasadla? To sedadlo celé zničíte, do šľaka!" povedal naštvane, na čo som sa s nadvihnutým obočím naňho pozrela. 

"Čo keby ste tak zavreli klapačku Styles a odišiel odtiaľto? Či chcete aby som chytila zápal pľúc?" zavrčala som naňho. Už ma nebavilo stáť na tom istom mieste a znášať jeho nenávistný pohľad na mne.

"Oh, to by som nechcel ani v tom najhoršom sne," povedal ironicky a odvrátil odo mňa pohľad, pri čom sa auto konečne pohlo. 

"Zdržte sa komentára, Styles. Choďte rovno do firmy," zavelila som a pohľad som odvrátila k oknu. To bol ale hlúpy nápad trepať sa sem. Nechcela som sa cez deň vidieť so Stylesom, no dostavil sa presne jojo efekt, a ja sa s ním vozím v aute. Môže tento deň snáď dopadnúť ešte horšie. 

"Naozaj tam chcete ísť takto?" uchechtol sa a na malý moment ma prešiel pohľadom. Naštvane som skrčila obočie a z kabelky som vyhrabala zrkadlo. 

"Panebože," potichu som pre seba vydýchla, keď som uvidela môj make up rozmazaný po tvári a z vlasou mi kvapkala voda. 

"Zaveziem vás ku mne, požičiam vám nejaké oblečenie, nech ste v suchu a potom vás zaveziem k vám domov." Prekvapene som mu venovala pohľad. Nezdalo sa, že by to povedal nejako ironicky, dokonca na mňa ani nehádzal posmešné pohľady. Oči mal pevne uprené na cestu pred nami. Celého som si ho obzrela. Jednou rukou zvieral volant, pričom tu druhú mal len tak položenú v lone. Panebože, tie tetovania. Milovala som na mužoch tetovania. Bolo to jednoducho sexi.

Telo mu zakrývalo čierne tričko a obyčajné džínsy. Takto bol v práci? No nemohla som si odpustiť nemyslieť na ten fakt, že vyzeral naozaj dobre. Styles bol naozaj kus, to som nemohla zaprieť, aj keby som ho nenávidela ešte viac. 

Nápad zaviesť ma k nemu domov sa mi celkom pozdával. Nebolo to preto, že by mi bola nejak ukrutná zima. Myslím, že domov by som to kľudne vydržala, navyše v jeho aute bolo dostatočne teplo, no sama som bola neskutočne zvedavá, v akom prostredí žije a ako jeho dom vyzerá. Ani neviem, prečo ma to zaujímalo, no chcela som to vedieť. 

Ťažko som si povzdychla, keď sme prešli okolo môjho odparkovaného auta a pohľad som presunula znova naňho.

"Takto ste mali namierené do práce?" Jeho pohľad sa stretol s tým mojim, pred tým, než mu padol dolu na svoje oblečenie. Na tvári sa mu objavil úškrn. 

"Nepáči sa vám to?" S nadvihnutím obočím som od neho odvrátila zrak. Samozrejme, že sa mi to páči, no som jeho šéfka, bolo by viac než neprofesionálne, keby som mu to povedala. 

"Nie, nemal. Ešte pred tým, než som sa obliekol do oblečenia, ktoré by vám vyhovovalo a na ktoré si potrpíte mi zavolal Zayn, aby som pre vás prišiel." Prevrátila som očami. Nedalo sa prepočuť s akou iróniou o tom oblečení hovoril.