LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{23}| My second me

Nervózne som prešľapovala na dlhej chodbe nemocnice. Toto miesto mi prišlo nechutne odporné. Nenávidela som nemocnice. Toto prostredie ma doslova iritovalo. Už som tu čakala skoro pol hodinu. Toto sa môže stať iba mne. Teda, vlastne Stylesovi. Ten chlap nemá ani štipku rozumu. To som si po tomto divadle viac ako sto percent istá. Aspoň že sa mu nič vážne nestalo. Mal šťastie, že ten náraz nebol až príliš siný. Teraz čakám kým mu spravia všetky vyšetrenia, ak si ho tu nenechajú, vrátime sa na hotel a vraciame sa domov. Myslím, že naša služobná cesta práve skončila. Do pekla, keď sa o tomto dozvedia novinári. Nemôžem cestovať po svete s človekom, ktorý ma momentálne povesť, že má problémy s alkoholom a nevie sa ovládať, keď si v napitom stave sadne za volant.

"Slečna Edelman?" Chodbou sa ozval hlas volajúci moje meno, za ktorým som sa okamžite otočila. Prišla ku mne staršia lekárka v bielom plášti, ku ktorej som tiež pristúpila. Ruky som si preložila na prsiach a sledovala ju.

"Pán Styles je v poriadku. Dnes si ho tu ešte necháme na pozorovaní, či sa náhodou neprejavia nejaké vnútorne zranenia. Ak bude v poriadku, tak ho prepustíme. No mal by sa vrátiť späť do New Yorku a pokračovať v liečbe doma. Vyzerá byť celkom vyrovnaný muž, no autonehoda môže človeku istým spôsobom zasiahnuť do hlavy, jednoducho sa môže z toho dlhšie spamätávať. Bude lepšie, ak bude doma aspoň týždeň oddychovať."

"Rozumiem." Prikývla som.

"Chcete ísť za nim?" spýtala sa. Na chvíľku som zaváhala, no nakoniec som prikývla a nasledovala som ju do Harryho izby. Neviem prečo, no bola som celkom nervózna. Po tom, čo sa stalo som moc nemala chuť ho vidieť alebo sa s ním rozprávať, no bola som tu s ním a je to moja povinnosť informovať sa o tom, ako mu je. Myslím, že by sa nezachoval inak. Hlavne po tom, čo sa medzi nami stalo. A ja by som tiež nemala.

Doktorku som sledovala až ku jednej z izieb, do ktorej mi otvorila dvere a nechala ma vstúpiť. Sledovala som ju, ako mi venovala úsmev a zmizla. Ťažko som si povzdychla a pohľad som presmerovala na Stylesa, ktorý na mňa už uprene hľadel. Vôbec som nevedela, čo mam povedať. Mám mu hneď z fleku vynadať alebo ho mám nejak poľutovať? Do šlaka..čo som mala robiť? Bola to jeho vina že sa takto strieskal. Nemá byť hlúpi.

"Do zajtra si ťa tu nechajú. Ja sa vrátim na hotel a objednám nám letenky do New Yorku," povedala som tichším hlasom, keďže som nevedela, ako na tom psychicky je. Neodpovedal, dokonca odo mňa aj odvrátil zrak. Naštvane som si povzdychla a prešla som k jeho posteli.

"Čo ťa to do pekla napadlo Harry?! Nemáš rozum? Mohlo sa ti niečo stať! Vieš aký z tohto bude škandál?"

"Odíď prosím ťa..." odpovedal potichu, no stále sa na mňa nepozrel.

"Aha... tak to je všetko čo mi na to povieš? Aby som odišla? Si vôbec normálny? Viem, že si si to možno nemyslel, no mala som strach Harry. Mohol si dopadnúť omnoho horšie, ako si dopadol!" Mala som chuť mu poriadne vynadať a ešte k tomu mu jednu streliť. Naozaj mi nebolo všetko jedno, keď som na vlastné oči videla, ako tie autá do seba narazili.

"Čo chceš do pekla počuť? Ako ma to veľmi mrzí? Jediné čo ma mrzí, že som rozbil to skurvené auto! A o mňa si sa naozaj báť nemusela, ako vidíš som v pohode, tvoju ľútosť a ani toto tvoje vrešťanie nepotrebujem! Vráť sa naspäť do hotela a staraj sa o seba tak, ako si to robila aj celý týždeň!"

"Harry, o tomto sme sa už bavili. Prečo to nechceš pochopiť?" povedala som už v celku zúfalo

"Lebo mi na tebe záleží, Cassidy! Prečo kurva ty nechceš toto pochopiť?!" Po jeho slovách som odvrátila zrak. Izbu ovládlo ticho. Vedela som, že Harry ku mne cíti niečo viac ako pracovný vzťah. Ja som na tom nebola inak, no pravda bola, že som sa bála. Neskutočne som sa bála. Viem veľmi dobre, aký je to neuveriteľne zlý pocit, keď vás sklame osoba, ktorú milujete. A ja som sa zaprisahala, že tento pocit už nikdy viac nepocítim. Ani nechcem.