LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{8} | "Koľko ste už nemala chlapa?"

Cesta neprebiehala až tak zle, ako som čakala. Síce si Styles neodpustil niekoľko poznámok na moju osobu, no snažila som si to nevšímať. Ak ho budem ignorovať, možno začne aj on. Práve pre tuto taktiku som sa rozhodla túto služobnú cestu. Budem ho ignorovať. Síce som to robila aj doma, no nakoniec som podľahla a medzi nami prebehla výmena názorov, čo som nemala dovoliť. Jednoducho som si ho nemala všímať a bolo by všetko v poriadku.

Venovala som mu neurčitý pohľad, keď jeho hlava bezvládne klesla na moje rameno. Bez váhania som k nej natiahla ruky a odtlačila som ju od seba. Snáď si nemyslí, že ma bude urážať a potom ho nechám na sebe spať. Idiot jeden.

Letuška ohlásila, že budeme pristávať, na čo som naňho opäť pozrela. Keď spal, nevyzeral až tak hlúpo, ako keď sa na mňa pozerá tými prešibanými očami. Teraz by som ani nepovedala, že mi je tak nesympatický, ako keď je hore.

"Styles." Šťuchla som doňho prstom, na čo iba mľasol perami a spal ďalej. Prevrátila som očami a silnejšie som ním zatriasla. Jeho oči sa rozospato otvorili a okamžite vyhľadal moju tvár.

"Pristávame," informovala som ho, na čo sa mierne zamračil a poobzeral sa okolo seba.

"Už?" zamumlal a pretrel si rozospaté oči.

"A čo ste chceli cestovať tri dni?" povedala som ironicky a zapla som si pás vedomá toho, že lietadlom bode mierne hádzať, keď pristaneme. Styles nejako nereagoval na moje slová, iba opakoval môj pohyb a opäť si hlavu unavene oprel o sedadlo.

"Malo by pre nás prísť auto, ktoré nás odvezie do hotela. Volala som im," povedala som, keď sme obaja čakali na naše kufre, ktoré pohyblivým pásom prišli k nám a my sme si ich bez slov prebrali.

"Aký je plán?" Zrejme bol ešte stále unavený, keď sa so mnou odkedy sme vystúpili z lietadla rozprával normálne a nepodpichoval ma.

"Dnes zostaneme v hoteli a zajtra by sme sa mali stretnúť s jedným podnikateľom s ktorým máme uzavretú zmluvu. Poslal nás na obed. Na ďalší deň by sme mali navštíviť jeho firmu a potom nám tu zostáva deň voľna pred tým, než odídeme do Španielska. Ďalšie informácie vám dám priebežne." bolo toho naozaj dosť, kam sme mali ísť, no tešila som sa. I po boku Stylesa. V niektorých krajinách som ešte nebola a bude to naozaj zaujímavé precestovať takto niekoľko krajín po celom svete, síce pracovne, ale aj to sa ráta.

"Páni, to bude ešte zaujímavé, však?" Zazubil sa, na čo som od neho odvrátila pohľad. Panebože, nech už je tu to auto, aby sme sa dostali do hotela. Jedna vec bola, že som bola unavená a v lietadle som jednoducho zaspať nemohla, keďže som tŕpla pri každom nezvyčajnom pohybe, ktoré lietadlo urobilo, a ďalšia bola, že som už konečne nechcela mať Stylesa na očiach. Budem sa cítiť omnoho lepšie, keď nás bude deliť aspoň stena.

Čakali sme o niečo dlhšie než som predpokladala. Stihli sme si kúpiť ešte aj kávu, pokým prišiel šofér s tým, že sa ospravedlňuje, keďže boli moc veľké zápchy a hotel je asi štyritsať minút odtiaľto. Konečne sme nasadli do auta. Ja som bola pritlačená na dverách jednej strany, zatiaľ čo Styles na dverách druhej strany. Myslím, že obaja sme mali tej blízkosti v lietadle dosť.

"Budeme mať spoločnú izbu?" spýtal sa, na čo som po ňom strelila pohľadom, ako aj šofér z predu cez spätné zrkadielko.

"To rozhodne nie," odvrkla som. Ako sa môže takú hlúposť vôbec spýtať?

"Bojíte sa, že by ste prehrali stávku," povedal viac menej pre seba, na čo som sa zamračila. Viac narcistického človeka ako je on som ešte nestretla. Ako si môže vôbec myslieť, že by som sa s ním vyspala? Nikdy!