LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{19} | Happy New Year

Už zajtra so Stylesom odchádzame na služobnú cestu, ktorú strávime dva mesiace v kuse iba spolu. Neviem si ani len predstaviť, čo sa bude diať ďalej. Ako to my dvaja spolu prežijeme? Ako to medzi nami bude ďalej?

Je jasné, že to nie je rovnaké, ako keď nastúpil do mojej firmy. Za tie tri mesiace sa toho zmenilo veľa. No čo bude po ďalších dvoch? Neviem si to ani predstaviť.

Do pracovného kufríka som si nabalila posledné papiere a dôležité veci, ktoré som si potrebovala vziať z kancelárie. Osobné veci som si zbalila už včera, aby som nemusela dnes stresovať a aby som zajtra ráno v pokoji mohla odísť na letisko, smer Írsko.

Popravde, bola som z toho odchodu trochu nervózna. Firmu tu nechávam opäť na zodpovednosť mojim podriadeným a teraz to budú až dva mesiace. Aj keď bola pravda, že viac ako toho, že by firma skrachovala som sa obávala moja denno-denná prítomnosť v spoločnosti Stylesa. Keď sme tu, stretávame sa iba raz za deň, niekedy vôbec. No tam budeme spolu v jednom kuse a ja neviem, čo mám od toho čakať. Bude to divné, naozaj divné.

..............

Večer som sa navečerala spoločne s Melissou, keďže už zajtra odchádzam. Urobili sme si taký malý rozlúčkový večierok.

"Dúfam, že sa mi o Roneyho postaráš," povedala som Melisse, keď som jej pomáhala s upratovaním špinavého riadu zo stola.

"Nebojte sa slečna Cas. U mňa je v dobrých rukách, ako vždy."

"Veď ja viem, Melissa. Mám pocit, že tebe jedinej z môjho okolia verím." S povzdychom som odložila utierku do ktorej som si utrela ruky na pult a následne som sa oň oprela.

"To si vážim, slečna, no myslím, že by ste mala ľuďom veriť viac. Možno by bolo pre vás všetko jednoduchšie."

"Nie, to rozhodne nie. Nechcem sa sklamať." Momentálne v tej chvíli som nemala pocit, že obe hovoríme o tom istom. Žeby som nevedomky narážala na Stylesa? Nie, jemu rozhodne neverím. Nepoznám ho dostatočne dlhú dobu na to, aby som mu dokázala veriť a navyše, je to chlap. Chlapi nie sú hodní mojej dôvery. Raz som povolila a skončilo to zle. Nechcem sa popáliť znova.

"Tak, ako ste sa sklamala v Nicolasovi?" Venovala som jej pohľad, no neodpovedala som. Vedela o Nicolasovi. Ona vedela viac ako ktokoľvek iný. Možno bola chyba, že som jej všetko vytárala, no nemohla som to držať v sebe. Bolo toho až moc na to, aby som sa aspoň niekomu s tým hrozným človekom ktorý zničil môj život nezdôverila. Bola som si pri nej istá, že si to nechá pre seba, možno preto som sa tak rozhodla.

"Nechcem sa o tom baviť Melissa." Odrazila som sa od kuchynskej linky a zamierila som si to von z kuchyne.

"Ale možno by ste sa mala o tom rozprávať. Stále to v sebe dusíte, vidím to na vás, keď len niekto spomenie jeho meno."

"Nicolas je minulosť a ja žijem v prítomnosti. Ten chlap pre mňa už nič neznamená ani nikdy nebude. Nie je potrebné sa o ňom už niekedy rozprávať," povedala som chladne, keď som sa k nej prudko otočila. Do pekla, stále bol moja citlivá téma. A už ubehli dva roky. Melissa mala pravdu vo všetkom čo hovorila.