"Potrebujete odvoz aj do práce?" spýtal sa, keď sme sa blížili k môjmu domu. Celá cesta potom prebiehala v tichosti. Nemala som potrebu sa s ním viac baviť. Aj tak mi tento den prišiel až priveľmi kamarátsky. Mala by som ubrať, tak isto ako aj on.
"Nie, mám ešte jedno auto. Len povedzte Zaynovi, pokiaľ prídem do práce, nech zavolá nejakú odťahovku." Auto zastalo a ja som si odopla pás.
"Vybavím to," povedal, pri čom na mne spočinul pohľadom. Odvrátila som od neho pohľad a odkašľala som si. Prečo ma jeho pohľad tak znervózňuje? To on by mal byť ten, ktorý ma rešpekt pred mojim pohľadom a predo mnou samou. Samozrejme, že to tak zo Stylesovej strany nie je. Možno som všetky tie pocity prirovnávala k jeho vzhľadu, no dobre som si uvedomovala, že je tu jedna vec, ktorá ma núti pri ňom byť tak nesvoja. A bol to ten fakt, že jeho chovaním úplne vystihoval Nicka.
"Ehm...Ďakujem za to oblečenie. Donesiem vám ho do práce." Na moje slová iba mlčky prikývol, pri čom zo mňa neodtrhol pohľad. Do pekla aj s tým jeho pohľadom. Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som. Rozhodne som vyzerala ako ten najväčší idiot v chlapčenskom oblečení a v lodičkách.
"Um...Bola by som rada, ak by to zostalo medzi nami. Všetko...toto." Rukou som ukázala na Stylesove oblečenie stále natiahnuté na mojom tele, na čo sa na jeho tvári objavil úškrn. Panebože. Ten chlap bol stelesnenie dokonalosti, čo sa výzoru týkalo. Ten úsmev s hlbokými jamkami mi dokázal vybiť dych. Prečo to nie je nejaký odporný plešatý chlap s pivným bruchom a fúzmi? Všetko by bolo jednoduchšie.
"Budem mlčať ako hrob. Aj keď.." Rukou sa poškriabal na krku, pri čom ku mne zodvihol šibalský pohľad. Prevrátila som očami a stisla sánku.
"Viete čo, Styles? Ste idiot. Ďakujem za odvoz," povedala som s nezáujmom a zabuchla som dvere. Ešte aj vtedy som mohla počuť jeho chrapľavý smiech, na čo sa dostavilo iba ďalšie pretočenie očí z mojej strany. Iba som naňho fľochla pohľadom a rýchlim krokom som šla dnu. Neobzerala som sa za seba, takže som ani nevedela, či Styles odišiel hneď, alebo ešte čakal. V podstate mi to bolo jedno. Ešte stále som cítila, aký stiahnutý žalúdok mám. Aj keď som si to nechcela za žiadnu cenu priznať, jeho prítomnosť ma vedela vždy rozhodiť. A ja som zase vedela, že to nie je vôbec dobré.
Hneď ako som vošla dnu, počula som škrabanie pazúrov o podlahu. Úsmev sa mi samovoľne vytvoril na tvári.
"Roney." Tento tvor bol asi najnormálnejší, akého som poznala. Totálne som toho psa zbožňovala a netajila som sa tým, že jeho beriem ako jediného môjho priateľa.
"Slečna Cassidy? Čo sa vám stalo? A čo to máte na sebe?" V predsieni sa objavila Melissa, na čo som ku nej okamžite zodvihla zrak. Super. Mám to vysvetľovať ešte aj mojej chyžnej?
"Pokazilo sa mi auto, zmokla som a Harry Styles mi požičal oblečenie. V skatke. Viac sa ma nepýtaj Melissa." Z nôh som skopla tie otrasné lodičky a okamžite som sa vybrala ku schodisku s Roneym v pätách. Počula som jej tichý smiech, no ten ma nerozčuľoval tak, ako Stylesov. Vedela som, že ona si zo mňa neuťahuje tak, ako on.
"Zostanete aj na obed alebo idete späť do práce?" zakričala na mňa zdola. Prevliekla som si cez hlavu čierne tričko a odhodila ho na posteľ. Kriste, ta vôňa. Vôbec som nevedela, k čomu by som ju prirovnala, no bola tak...sexi. A keď si spomeniem, že to tričko mal na svojom sexi potetovanom tele. Oh bože. Zrejme som si to ani v tej chvíli neuvedomovala, že som v podstate stála v jednej miestnosti s polonahým Stylesom. Musím to povedať znova, bože to telo!
Nie, nie, nie. Nemôžem na takéto veci myslieť. Styles síce vyzerá ako boh sexu, no môže mi to byť jedno. Som jeho šéfka, nič viac nič menej. A bodka. Styles je jednoducho iba môj ďalší zamestnanec. A s týmto by som mala prestať.
YOU ARE READING
LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené
Fanfiction- Žena so srdcom ohraničeným múrmi, ktoré nedovolila nikomu prekonať. Žena utápajuca sa v temnote, túžiac po záchrane. - Muž, ktorý do jej temnoty priniesol SVETLO. "Stavili sme sa a ty si prehrala. Chcem svoju odmenu Cassidy. Chcem teba." WARNIN...