LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{1} | Boss

"Položte to sem. Presne sem. A ten stolík položte pred tú sedačku na ten koberec." Očami som behala po veľkej miestnosti, ktorá slúžila ako moja kancelária. Rozhodla som sa si to tu trochu zrenovovať.

"Nie tam!" Zúfalo som si udrela do čela a naštvaným krokom som prišla pri tých idiotov, ktorí zrejme nemajú ani ten najmenší zmysel pre kreativitu. Jedného z chlapov, ktorí mi sem nový nábytok doniesli som odstrčila, a stolík som si sama presunula na to pravé miesto, kde sa hodil.

"Viete čo, nechajte to tak. Vypadnite. Môj asistent Zayn vám dá peniaze. Už si to dokončím sama," prehovorila som naštvane a rukou som ukázala na dvere, že si želám, aby okamžite vypadli. Nenávidím amatérov.

S ťažkým povzdychom som prešla k stolu, kde som mala položenú veľkú kvetinu v krásnom veľkom bielom kvetináči. Zaťahal som zuby a zodvihla ju. Bola pekelne ťažká, no nebolo to nič, čo by som nezvládla. Postavila som ju pri biely kožený gauč a vydýchla som vzduch zadržiavaný v pľúcach. Nebudem si klamať, no Jane mi chýba. Bola to moja pracovná asistentka, s ktorou som mala ísť na budúci mesiac na služobnú cestu, ktorá bude trvať niekoľko mesiacov, no ako sa na to tak pozerám, pôjdem sama. Dala výpoveď vraj kvôli lepšiemu pracovnému miestu. Kde do pekla môže mať lepšie pracovné miesto ako tu? Bola predsa moja asistentka! A pracovala pre firmu Edelman, lepšie miesto si nájsť rozhodne nemohla! No určite by som ju nepresviedčala, aby ostala. Nebudem sa znižovať na takú úroveň. Veď ona ešte oľutuje, že odišla.

Postavila som sa pri stôl a obzrela si to tu. Vyzeralo to podstatne lepšie ako pred tým, za čo musím pochváliť samu seba. S ľahkým úsmevom na tvári som sa posadila do nového pohodlného kresla a otvorila si laptop. Potrebovala som vybaviť ešte nejaké opletačky s klientmi z Microsoft. Nenávidela som, keď tieto záležitosti otec nechával na mňa a nevybavil to on.

"Cink, cink." Prevrátila som očami, keď sa mojou kanceláriou rozoznel Zaynov hlas keď prehovoril do pracovného telefónu, ktorý jeho hlas preniesol sem. Zhlboka som sa nadýchla a stlačila som červený gombík, aby ma počul.

"Čo chceš? Mám prácu Zayn, na srandičky nemám čas."

"Práve som dostal hovor od tvojho otca, vraj je na ceste sem. Máš ho do pätnástich minút čakať." Na chvíľku som privrela oči a vydýchla. Práve dnes som na otca moc náladu nemala, no nemohla som ho odmietnuť, keď sem prišiel až z Chicaga, kde sídli naša druhá firma, okrem tejto v New Yorku. Otec aj s matkou bývajú tam, kde otec riadi firmu, a ja som sa presťahovala do New Yorku, aby som nastúpila môjho starého otca, ktorý celú túto spoločnosť založil. Ten bohužiaľ pred dvoma rokmi zomrel a keďže jediná ďalšia dedička v rode Edelmanovcov som bola ja, táto firma sa prepísala na mňa. Otec mi dal na výber, či zostanem v Chicagu, alebo odídem do New Yorku. Moja odpoveď bola jednoznačná. V Chicagu sa toho stalo až priveľmi na to, aby som tam mohla ďalej ostať.

"Fajn, pošli ho sem, keď príde." Prst som z červeného tlačítka stiahla, no potom som ho tam opäť priložila.

"A Zayn, ak by si mi doniesol karamelové latté, bol by si moc zlatý," povedala som falošne sladkým hlasom a čakala na jeho odpoveď.

"Čarovné slovíčko?" Nadvihla som obočie a usmiala som sa.

"Som tvoja šéfka Zayn, a keď ti poviem, aby si mi doniesol to prekliate latté, tak to urobíš, rozumieš?!" Môj hlas bol náhle vysoký a ja som si bola viac než istá, že ho to vykoľajilo. Zayn je niečo ako moja sekretárka v mužskom podaní. Pracuje tu pre mňa už odkedy som sem nastúpila a môžem povedať, že máme celkom kamarátsky vzťah, aj keď sa mu pokúšam stále dávať najavo, že ja som tá, ktorá ho platí.