LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{27} | Návšteva

Ešte chvíľu som naňho hľadela s otvorenou pusou. Je to tak na mne vidieť?

"Zbláznil si sa ocko? S kým prosím ťa," povedala som rozpačito a prešla som si po vlasoch.

"Ale nie, žartujem. Ale si nejaká červená, je ti dobre?" povedal starostlivo a posadil sa. 

"Bolí ma trochu hlava, neviem z čoho," zaklamala som a pohľad som presunula k notebooku, len aby som sa naňho nemusela dívať.

"Daj si tabletku," povedal a vytiahol na stôl svoj kufrík. Iba som nemo prikývla. 

"Zajednal som priestory v hoteli Waldorf. Myslíš, že to bude stačiť?" svoj pohľad som presunula na otca. 

"Veď je to jeden z najluxsusnejších hotelov tu, myslím že to bude až prehnané oci."

"Nebude to prehnané, Cassidy. Je to veľká udalosť, musíme to osláviť vo veľkom štýle," povedal s úsmevom na čo som sa zasmiala. Ďalej sme už len riešili podrobnosti ohľadom tejto oslavy a samozrejme tak isto aj veci ohľadom firmy. 

......

Kanceláriou sa ozvalo klopanie na dvere a následne na to vošla El. 

"Tu sú tie cestoviny šéfka," povedala milo a s úsmevom mi podala môj obed.

"Ďakujem Eleanor," vďačne som sa na ňu usmiala. Bola som hladná ako vlk. Možno to bude tým sexom. Ach, Cassidy. Si nepoučiteľná. 

"Ako ste na tom s tým projektom pre IBM?" spýtala som sa a odpila som si z kávy, ktorá už bola na môj vkus studená. 

"Ide to fajn, do konca týždňa to bude hotové," povedala s úsmevom na čo som prikývla. 

"Výborne, môžeš odísť," venovala som jej pohľad a potom som ho presunula na notebook. Pár sekúnd na to Eleanor odišla z mojej kancelárie a ja som sa v nej zase ocitla sama. No netrvalo to dlho. Akonáhle som počula otvorenie dvier z Harryho kancelárie, na tvári sa mi objavil úškrn. Nevenovala som mu ani jeden pohľad, hľadela som do obrazovky notebooku a v mojom podbrušku som cítila nekonečné šteklenie. Už iba z jeho vône som cítila ako sa blíži za môj chrbát. Jeho dlhými prstami mi jemne odhrnul vlasy z krku a o pár sekúnd som na ňom pocítila jeho pery, na čo som musela slastne privrieť oči. 

"Nemáš dosť práce, Styles?" povedala som uštipačne a otočila som sa k nemu. Na jeho tvári trónil lenivý úškrn. 

"Mám, ale ty si prednejšia," povedal tichým hlasom a nahol sa k mojim perám, na ktoré mi venoval bozk. Jemne som sa usmiala, prečo bol ku mne taký sladký? odolávalo sa mu omnoho ťažšie.

"Mal by si sa vrátiť, aby nás nikto neprichytil," šepla som do jeho pier, venovala som mu ešte jeden bozk a otočila som sa mu chrbtom na mojej stoličke. No nezostala som tak dlho, keď chytil opierku a rýchlo ma otočil späť.

"Máš pravdu. Máme tu málo súkromia," povedal lenivo a jazykom mi prešiel po perách. Do pekla!

"Čo keby sme šli dnes k tebe? Tam máme súkromia dosť." Popri rozprávaní mi venoval malé bozky. 

"Ty sa ozývaš na návštevu sám? No tak Styles, ty si nevychovaný." Pokrútila som hlavou a usmiala som sa. 

"Keď ma nepozveš ty, musím sa sám. Mám to s tebou ťažké." Mykol plecom a neustále mi hľadel do očí.

"Ja si k sebe domov nevodím mužov, Styles. Prepáč," odvrkla som a znova som sa otočila. Aj keď ma táto predstava lákala, ach bože, a ako moc, no páčilo sa mi ho takto naťahovať. Prešiel na stoličku oproti mne, na ktorú si sadol.