LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{9} | Nočný výlet zakončený... skratom

"Pôjdeme na ten večierok?" ozval sa Styles, keď sme obaja vystúpili z prenajatého auta, ktoré som mu dovolila šoférovať. Práve sme kráčali k jednej reštaurácií, kde sme sa plánovali navečerať. Nechcela som jesť v hoteli.

"Rozhodne nie. Ak chcete, môžete ísť, boli ste pozvaný. Ja tam nepôjdem." Pevnejšie som k sebe pritisla nový kabát, ktorý som si dnes kúpila, keď nás oboch ovial studený vietor.

"Nejdete tam kvôli tomu chlapovi, však?'' zasmial sa. "Prečo nikoho nechcete?" Nad jeho poznámkou som pretočila očami.

"Kto vám povedal, že nikoho nechcem?"

"Ste tak nedostupná. Vidím to, mám predsa oči."

"Za to, že som nedostupná k vám, neznamená, že som nedostupná ku všetkým." Sama pre seba som sa usmiala a vkročila som do tepla na prvý pohľad peknej alebo skôr na prvý pohľad pekne drahej reštaurácie. No práve toto boli miesta, kam som mohla chodiť. Viete si predstaviť riaditeľku firmy Edelman, jednej z najznámejších na zemi v nejakom obyčajnom fastfoode? To by bol doslova škandál.

"Dobrý večer. Máme tu rezervovaný stôl na meno Edelman." V momente ako som dopovedala, znudený pohľad recepčného ihneď oživel a široko sa usmial.

"Oh, samozrejme slečna Edelman. Poďte za mnou." Nasledovala som jeho kroky až do zadnej miestnosti, kde bolo iba pár stolov a väčšina z nich bola prázdna. Do tejto časti reštaurácie chodili iba naozaj známi ľudia, keď nechceli byť otravovaní ľuďmi, novinármi, alebo dokonca nejakými fanúšikmi.

"Stôl pre dvoch. Donesiem vám jedálne lístky." Bez ďalších zbytočných slov odišiel. Práve keď som si chcela zložiť kabát, Stylesova vysoká postava sa objavila za mojim chrbtom a s vyzliekaním mi pomohol.

"Toto bolo od vás prekvapivo veľmi milé, Styles." Nadvihla som obočie, keď mi odsunul stoličku a naznačil mi, aby som sa posadila.

"Viem byť naozaj milý, keď chcem, slečna. Len bohužiaľ, nie ste toho často krát svedkom," povedal uštipačne a pomohol mi zasunúť sa pri stôl. Mierne som pokrútila hlavou a pohľad som otočila na čašníka, ktorý k nám doniesol jedálne lístky.

"Ak vám smiem odporučiť. Dnešná špecialita je bravčový steak s opekanými zemiakmi a prílohou. Bezpochyby môžem povedať, že je to aj miestna špecialita." Po jeho slovách sa mi nadvihol žalúdok. Okamžite som zaklipkala očami a ruku som si položila na brucho.

"Ja si ho dám. A k tomu poprosím minerálku, ďakujem." Slova sa ako prvý chopil Styles a pohľadom z čašníka prešiel na mňa.

"Ehm.. Ja si dám radšej tie brokolicové cestoviny a víno, ďakujem." Čašník si naše objednávky zapísal do malého bloku a s úsmevom nás opustil.

"Nemáte rada steaky?" spýtal sa a ja som k nemu vzhliadla.

"Som vegetariánka," povedala som, na čo prekvapene nadvihol obočie.

"Naozaj? Nikdy ste nejedla mäso?" zaujímal sa. Čo je ho vôbec do toho? Čašník sa opäť objavil pri nás a obom nám doniesol naše pitie. Pri čom mne elegantne nalial biele víno do pohára a fľašu nechal na stole.

"Toto je nejaké vypočúvanie? Samozrejme, že som jedla mäso. No ako som rástla a začala som si uvedomovať, že je to v podstate živé stvorenie, ktoré normálne žije, tak ako my a nejaký hlupáci ho len tak zabijú kvôli tomu, aby si spestrili jedalníček, som sa rozhodla, že nič také do úst nedám. Nikdy nemyslíte na to, keď jete nejaké kurča, že možno ešte pred pár dňami voľne behalo niekde po záhrade?" Skrčila som obočie, keď sa jeho prekvapený výraz tváre zmenil na pobavený.