LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{5} | Nicolas Gilbert

"Čože? Nick?" povedala som zarazene, no ona sa iba usmiala.

"Áno, chcel by ťa vidieť," povedala jednoducho a obišla ma, pri čom ma jemne pohladila po ruke.

"Mami, vieš, že medzi nami to skončilo. Prečo sa s tým nevieš zmieriť?" Mierne som rozhodila rukami a nasledovala ju do obývačky. Moju návštevu som si nepredstavovala tak, že sa budem musieť opäť vidieť s Nicolasom, iba za to, že moja mama je naňho nejako zvláštne zaťažená. Vždy sa mi zdalo, že práve ona bola z nášho vzťahu s Nickom najviac nadšená. No to nevedela, čo sa naozaj medzi nami dialo. Nikto to nevedel. Iba ja a on.

"Áno, áno zlatko, ja viem, povedala si mi to už toľko krát. No za ten čas čo si v New Yorku si sa s ním nevidela. To ti vôbec nechýba?" Mierne nadvihla jej perfektne tvarované obočie a starostlivo sa na mňa pozrela. Povzdychla som si. Už toľko krát som jej mala chuť vykričať do tváre, ako mi Nick ubližoval, aby to už konečne pochopila, no ani raz som to neurobila. Neodvážila som sa. Bála som sa, že by možno boli sklamaní z toho, že som bola tak naivná a nechala som sa. Že som bola tak hlúpa a bola som s ním aj počas toho.

"Nie, nechýba mi. Už ho nemilujem," povedala som, pri čom som ju sledovala, ako si z uší skladá drahé náušnice, ktorých som sa cenu ani len neodvážila uhádnuť. Periferne som si všimla, ako otec kráča hore po schodoch, zrejme nás chcel nechať samé.

"Boli ste spolu skoro tri roky. Nemôžeš len tak zabudnúť." Zbožňovala ho. Nicolasa doslova zbožňovala a bola tak šťastná, že sme boli spolu. Nick bol z bohatej rodiny, bol to fešák a čo bolo najlepšie, zaujímal sa o jej nezodpovednú dcéru, ktorá radšej s kamarátkami navštevovala bary a chlapcov striedala. Nick bol odo mňa o štyri roky starší, bol ako jej záruka toho, že už sa moje bláznenie nebude opakovať. Nicolas totižto hľadal vážny vzťah, ako skoro každý iný dvatsať tri ročný chlap. Zatiaľ čo ja dävetnásť ročné dievča som hľadala skôr zábavu. No ako som ho spoznala, akoby to všetko prešlo. Všetko to pobláznenie sa presunulo iba na Nicka a ja som sa zamilovala. Vymenila som všetkých kamarátov práve zaňho a za život bohatej paničky, ktorý som žila po jeho boku. Možno preto mi teraz žiaden kamarát nezostal.  Mnoho krát sa zamýšľam nad tým, či som ho naozaj milovala. Možno to bolo iba hlúpe pobláznenie. Keby som ho naozaj milovala, dva roky by bola krátka doba na to, aby som zabudla, nie? A ja som zabudla. Nemilujem ho, ja ho nenávidím. Každý deň ho preklínam za to, čo mi spôsoboval. Každý deň v mojich myšlienkach horí v pekle za to, že ma mal iba ako hlúpu bábku, s ktorou sa hral. A ja naivná som sa nechala.

"Prečo to nechceš prijať, pochopiť?" Pokrútila som hlavou. Už som naozaj nevedela, ako to mojej mame vysvetliť. Po našom rozchode sa s tým nevedela zmieriť. Čakala, že do New Yorku odídem s Nicolasom, no ja som sa s ním rozišla a odišla sama. Ešte dlho mi to vyčítala.

"Pozri, pozvala som ho k nám na večeru. Porozprávate sa a uvidí sa, ako to medzi vami je." Venovala mi úsmev a opäť odo mňa odišla, tento krát ku schodom. Šokovane som pootvorila pery a naštvane som mierila za ňou.

"Ty si ho pozvala na večeru?" vykríkla som. Nemohla som uveriť, že to naozaj spravila.

"Áno, je na tom niečo zlé?" hovorila, pri čom jej typickou, ladnou chôdzou kráčala do spálne, kde sa zrejem plánovala prezliecť.

"Ja s ním večerať nebudem! Nevidela som sa s ním dva roky, vieš si to vôbec predstaviť?"

"Viem si to predstaviť takmer perfektne. Všetci sa navečeriame, sadneme si do obývačky, zatiaľ čo vy dvaja pôjdete na terasu, v pokoji sa o tom porozprávate a opäť sa dáte do kopy." Mnoho krát som sa nad myšlienkami mojej mami pozastavovala. Ironicky som sa zasmiala, na čo na mňa presunula zrak.