Dark Truth

1. Časť

Vyšla som von z izby a mierila rovno k moru. Bola som opäť na dovolenke a užívala som si voľno pred vysokou školou. Rozprestrela som si deku na lehátku a usmiala sa. Kľud, pokoj a nikto ma neotravuje. Teda okrem Vendy. Asi ste zvedavý kde je James. Tak s tým to skončilo hneď na dovolenke, kde sme sa naposledy videli. Niečo sa mi na ňom nepozdávalo a mala som aj pravdu. Bolo to celé naplánované tak, aby ma dostal späť k môjmu vrahovi mojej sestry. Šťastie, že som na to prišla a hneď to s ním skončila. Dlho sa ma snažil kontaktovať no potom to vzdal. Vendy som predsa neodsúdila, pretože je to moja kamarátka a Jason po tom všetkom aj tak zmizol a viac sa neukázal. Je to už pár rokov no všetko sa dalo do normálu a ja som opäť šťastná. Síce sa ho Vendy stále snaží nájsť no bez úspechu.

"Tak čo ? Kedy si už konečne narazíš nejakého chlapa?" Opýtala sa ma.

"Nikdy." Mykla som plecami a dala si na oči slnečné okuliare.

"Prosím ťa nemôžeš do smrti nikoho nemilovať len kvôli tomu, že James bol debil." Štuchla do mňa a ja som pretočila očami.

"Vďaka, že mi to opäť pripomínaš." Zasyčala som nepríjemne a pozrela na more. Vlny boli pokojné a mali krásnu farbu mora. Bola to nádhera. Milovala som, keď som mohla pozerať na more a tak sa vždy stratiť vo svojich myšlienkach. Privrela som oči a priala som si len to jediné, čo si prajem vždy, keď takto pozerám na more a dúfam, že budem mať lepší život. Vždy si prajem stretnúť toho pravého.

"Inak nevidela si Erika?" Opýtala som sa jej a Vendy sa uškrnula.

"Tak tento sa ti páči hm?" Nadvihla obočie a ja som pretočila očami. Erik bol dosť podobný Jasonovi, no vôbec ma nepriťahoval.

"Nie, potrebujem len aby mi pomohol s nákupom, keďže ty na to veľmi nie si poslednou dobou." Rýpla som si do nej a uškrnula sa.

"Ha ha, veľmi vtipné. Naposledy som ho videla v bare." Postavila som sa s tým, že sa ochvíľu vrátim. Mierila som do hotela, kde bol bar, kam chodili iba chlapi. Vošla som dnu a poobzerala sa. Keď som ho zbadala chrbtom smerom ku mne sedel nejaký chlap. Už podľa jeho chrbta som videla, že je dosť mohutný a vysoký.

"Erik." Zdvihla som naňho ruku a išla k nemu. Ten chlap sa zrazu postavil a odišiel do zadu, takže som naňho nemala výhľad. No však niečo ma na ňom zaujalo, len neviem čo.

"Ale čo Bella, niečo sa deje?" Videla som na ňom, že bol nervózny.

"Kto bol ten chlap?" Nadvihla som obočie a prisadla si.

"Nuž... Bol to len jeden známy, ktorý tu pracuje, ale už musel ísť." Vyzeral dosť nervózne, čomu som nechápala.

"No nič, každopádne išiel by si so mnou na nákupy? Veď vieš že Vendy na to veľmi nie je a potrebujem si kúpiť no nové plavky." Nahodila som psie oči a usmiala sa.

"No keď ja neviem." Chytil sa rukou vzadu na krku a pozrel iným smerom než do mojich očí. Možno sa mi to len zdálo, ale mala som pocit akoby to mal od niekoho zakázané alebo akoby čakal na povolenie. Už mi z toho slnka asi preplo.

"No tak uvidíme dobre?" Nadvihol obočie a nervózne sa pozrel okolo seba.

"Tak fajn. Idem radšej naspäť. Tu to nevyzerá tak, že by som tu potrebovala ostať dlhšie než je nutné a ty sa upokoj! Si horší ako ženská, keď má svoje dni." Uchechtla som sa a vyšla von. Vrátila som sa späť k Vendy a ľahla si na lehátko.

"Tak čo? Bola si tam nejako dlho." Nadvihla pravý kútik úst a usmiala sa.

"Nemienim to komentovať." Odpálkovala som ju s úsmevom a vydýchla si.

Po dovolenke som prišla konečne domov a vybalila sa. Vydýchla som si, no spomenula som si, že musím ísť za Vendy, pretože mi zabudla vrátiť kabát, ktorý si požičala. Zobrala som si mobil, kľúče a vyrazila som. Kráčala som večer po ulici a zrazu sa predo mnou objavila postava v čiernom plášti. Spod nej bolo vidieť len červené oči a ja som zamrzla v pohybe.

"Kto ste?" Opýtala som sa so strachom a ruku som mala pri mobile vo vrecku. Tiež si fakt dobrá Bella. Pýtať sa cudzej osoby, kto je. Si mohla odísť a nestarať sa, aj keď pochybujem, že by som cez neho alebo ňu prešla. Stačila iba sekunda a mohla som zavolať políciu.

"Ak chceš prežiť okamžite si vyber tú ruku z vrecka, kde máš mobil." Jeho hlas bol tak hrubý až sa mi skoro podlomili kolena no našťastie som to ustála. Bola som dlho paralyzovaná a nevedela som čo robiť.

"Čo chcete?" Opýtala som sa a hlas sa mi triasol.

"Teba." To slovo som počula v  hlave ako ozvenu a stále sa mi premietalo dookola. Už zase?! Ďalší chlap? Oni si snáď nedajú pokoj!

"Tak a dosť. Volám políciu." Vytiahla som mobil trasúcimi rukami, no on bol rýchlejší. Zdvihla som hlavu a teraz som mohla jasne vidieť, že je odo mňa o hlavu a pol vyšší.

"Veľká chyba." Posledné, čo som videla, boli jeho červené oči a potom už len tlak ruky na mojom krku a tma....

Prebudila som sa na ostrú bolesť hlavy. Prudko som sa posadila a skríkla. Príšerne ma to bolelo. Akoby som mala v hlave sirény. Do izby niekto vtrhol a okamžite ma zvalil späť na posteľ. No skvelé, ešte má tu prizabijú. Fuh, ale tí teda majú váhu!

"Nehýb sa!" Skríkol mužský hlas a ja som sa začala mätať. No u mňa teda klasika, že keď mi povedia aby som sa nehýbala, tak spravím presný opak. Veď kto by úprimne neurobil, že?

"Pustite ma! Bolí to veľmi!" Z očí mi vytiekli slzy a modlila som sa nech tá bolesť v hlave skončí.

"Aaaahhhhhh!" Skríkla som priškrtene a mätala sa. Bolo mi to však na nič, pretože ochvíľu prišiel aj ďalší chlap a ten ma tiež pridržal.

"Čo s ňou máme spraviť pane?" Opýtali sa niekoho ďalšieho. Všimla som si teraz ďalšieho chlapa. Cez moje slzy som však nemohla vidieť veľa, pretože ma nehorázne bolela hlava a mala som pocit, že ochvíľu odpadnem.

"Nepočítal som s tým, že to bude až také vážne." Zatváril sa, že premýšľa a chvíľu len na mňa pozeral,.no opäť mal ten hrubý hlas a myslím si, že to bol ten chlap, čo ma stretol na ulici. Pff, že stretol, uniesol!

"Pane začína jej tiecť krv z úst." Keď to povedal ani som to nepostrehla. Sústredila som sa iba na neho a jeho červené oči, ktoré pozerali do tých mojich a tu poznámku, že mi tečie krv z úst úplne odignoroval.

"Ostáva nám už iba jedna možnosť. Premena." Nadvihol pravý kútik úst a prišiel ku mne bližšie. Čože? To sú najký teroristi, ktorí tu robia nejaké mäsové premeny či čo?!

"Pustite ju." Rozkázal a na povel poslúchli. Sadol si ku mne a rukou prešiel pomaly po mojom líci. Ja som sa už nedokázala ani pohnúť, no jeho  dotyk bol na počudovanie veľmi upokojujúci.

"Toto bude trochu nepríjemné." Nachvíľu sa mu na tvári zjavil malý úsmev, no v zápätí sa opäť zamračil. Vôbec si nepamätám proces, ani čo so mnou robil. Viem len to, že ma zabil. A to doslova....

Takže máme tu oficiálne prvú časť, čo na to vravíte? 🥰❤️ 😳 Ja si myslím, že je to zaujímavé 🤔..