11. Časť

220 14 4
                                    

"Takže ti to poviem ešte raz, drž si odstup!" Varoval ho a Peter potom odišiel.

"Vďaka." Zahundrala som a pošúchala si ruku, pretože ma to ešte stále bolelo. Aloysius len prikývol hlavou a potom odišiel.

"No teda! To bolo sexy!" Zvískla Vendy a ja som ju spražila pohľadom.

"Nič nebolo sexy a už prestaň, lebo ma z teba raz trafí šľak!" Zavrčala som a schmatla svoje veci a vrátila sa do triedy. Keď sa prednášky skončili tak som sa vybrala domov, lenže vonku ma čakalo ďalšie prekvapenie.

"Nástup do auta!" Prikázal Aloysius a zopár dievčat aj chalanov sa na túto komédiu pozeralo.

"Nie." Odpovedala som a chystala sa ísť ďalej, no Aloysius sa zrazu zjavil u mňa a prehodil ma cez rameno.

"Pusť ma!" Začala som ho búchať po chrbte, no nepočúvol. Posadil ma do auta na miesto spolujazdca a zatvoril dvere. Pretočila som očami a pripútala sa. Nasadol na miesto vodiča a vyrazil na cestu. Celú cestu bolo ticho, no napokon prehovoril.

"Prečo si odišla?" Čakala by som všelijakú inú otázku alebo nejaké vynadanie, či už len nadávky, no takúto otázku, musím povedať, že ma to veľmi zaskočilo, takže mi trvalo hodnú chvíľu, kým som odpovedala.

"Pretože som ti jasne povedala, že tam už viac nechcem byť." Pretočila som očami a o pár minút sme zastavili.

"Lenže ty tam patríš Bella, sama to dobre vieš! Tak ma už prestaň vytáčať." Zavrčal a tresol rukami do volanta. Vystúpila som a on tiež. Podišiel až ku mne a pozrel mi do očí. Ja som tiež pozrela do jeho a rázom som sa nevedela od nich odtrhnúť. A potom sa to stalo. Pristúpil ku mne ešte bližšie a ruksak, ktorý som mala na ramene mi zložil dole a hodil ho na strechu auta. Svojou pravou rukou chytil tú moju a dal ju okolo jeho pása. Ja som so zatajeným dychom čakala, čo sa stane. Svoju ľavú ruku položil na moje líco a jeho tvár bola od tej mojej iba zopár milimetrov.

"Teraz dobre počúvaj." Hovoril to veľmi potichu, aby som to počula iba ja.

"Ty sem nepatríš, čím skôr to pochopíš, tým lepšie Bella. Tvoje miesto je tam, so mnou a s ostatnými tvormi, ktorí do tohto sveta patria. Si moja Bella a ja budem každý deň bojovať aj proti nemožnému aby som si ťa získal." Hovoril to tak intenzívne a s emóciami až sa mi spustila osamelá slza dole po líci a v jeho očiach som vôbec nič nevidela. Nevedela som ho prečítať a to ma najviac štvalo. Nevedela som, čo si myslí, no chcela som to zistiť. Jeho oči hypnotizovali moje pery a ja som bola v rozpakoch. Nevedela som, či to chcem alebo nie. Jeho pery sa jemne obtreli o tie moje, no napokon som sa odtiahla.

"Mala by som ísť domov." Povedala som a vzala svoj ruksak.

"Dnes prespíš u mňa." Zamkol auto a potom pokynul nech ho následujem. Vošli sme dnu a nábytok som už ani neriešila, pretože čo iné by sa dalo čakať než luxus, že? Presunula som sa do obývačky a tam si sadla.

"A čo teraz?" Opýtala som sa ho a čakala. Postavil sa predo mňa a svoj pohľad držal na tom mojom a prisahám, že som si pripadala akoby bol moja matka a chystá sa ma karhať, prečo som prišla neskoro domov.

"Musíme sa vrátiť späť do sveta upírov." Povedal neutrálne a ja som sa zmohla na pretočenie očí.

"Nuž tvoja ponuka znie lákavo, ale budem ťa musieť sklamať. Ja nikam nejdem!" Odpovedala som rázne a zamračila sa tiež. Aj keď po tom incidente vonku som to ledva dokázala.

"Bella!" Pozrel na mňa hrozivo a moje meno zavrčal. No neviem, či sa ma úprimne snažil zastrašiť alebo upozorniť, ale ja som sa ho akoby rázom nebála, čo bolo veľmi divné, pretože zo začiatku som bola z neho úplne zosratá a to si nerobím srandu.

"Odchádzam!" Zavrčala som a už dávno ho zavraždila svojim intenzívnym pohľadom. Škoda bola však, že ešte stále žil. Z domu som vyšla tak rýchlo, aby ma nemal šancu dobehnúť a mierila som si to domov. Môj sladký domov. Otvorila som dvere na dome a usmiala sa. Môj úsmev však okamžite zmizol, keď sa tu objavil Aloysius.

"No asi sa mi zle sníva." Nahodila som poker face a pozrela naňho pohľadom, či to myslí vážne.

"Z očí ťa už po dnešnom incidente v škole nepustím." Prehovoril rázne a sadol si u mňa doma akoby bol u seba a to bez povolenia!!! Ja prisahám, že v noci nájdem aj nemožnú vec, ktorou by som ho mohla zabiť. Vlastne aj silno začínam pochybovať o tom, že by tohto chlapa niečo dokázalo zabiť. Ten by prežil aj tornádo na 350 stupni, ktorý mimochodom neexistuje alebo áno?

"Spi kde chceš." Mávla som nad ním rukou a išla k sebe do izby. Keď som sa otočila, že sa prezlečiem skoro som dostala ďalší infarkt.

"Čo do riti tu zas robíš?!" Zamračila som sa, lebo tento chlap mi už začínal poriadne piť krv.

"Veď si vravela, že môžem spať kde chcem." Zatváril sa nechápavo a prekvapene zároveň.

"No hej, ale to bolo myslené na všetko ostatné okrem mojej izby!!! Tu mám svoje kráľovstvo a súkromie ja!" Nadvihla som obočie a vypúlila naňho oči, že to hádam pochopil, no on tam ďalej stál a pozeral na mňa. Kriste, raz ma z neho fakt porazí.

"Bože ľahni si na zem, ale viac už nič nežiadaj, lebo prisahám, že sa v noci neudržím a niečím ťa fakt prizabijem." Povedala som to skrz zuby a on sa zasmial. On sa fakt zasmial na tom, že ho chcem zabiť? Začínam pochybovať, že to má v hlave v poriadku.

Ráno som sa cítila veľmi príjemne. Mala som hlavu položenú na svojom úžasnom mäkkom vankúši a cez môj pás som mala prehodenú prikrývku, aj keď sa mi zdala nejaká ťažká. Zamrnčala som a otvorila oči. Keď som zbadala, že ležím na Aloysiusovej hrudi a svoju ruku má prehodenú cez môj pás ostala som v šoku.

"AAAAAAAAAAAAAAAAA!" Skríkla som a spadla z postele.

"Do riti, čo robíš?" Vykukol na mňa a ja som mala chuť odtrhnúť a vypchať mu tú jeho sprostú hlavu!

"Čo som do riti včera povedala?!" Skríkla som to a postavila sa.

"Neviem, nepodstatné veci si nepamätám." Bum. Na tvári mu pristála facka a prisahám, že som mu asi vylepila posledný krát, pretože sa hrozivo zamračil a zvalil ma na posteľ.

"To si urobila posledný krát! Počula si ma?" Zavrčal mi do tváre a moje ruky držal nad hlavou tak, že ma uväznil a ja som sa nemohla pohnúť.

"Pusti ma!" Varovala som ho, no on sa len opäť zapozeral do mojích očí, ako ja do jeho a svoju tvár priblížil tak, že sme od seba boli opäť len pár milimetrov...






Tak a máme tu ďalšiu časť! 🥰❤️ Ako sa Vám páči? 😛

Dark TruthWhere stories live. Discover now