Dark Truth

20. Časť

"Mrzí ma to slečna, ale dieťa sa nám nepodarilo zachrániť." Už po tretí krát tu prišiel doktor a oznámil mi novinu, ktorú sa dozvedel. Úprimne? Netrápilo ma to teraz vôbec. Čo je strata dieťaťa, ktoré ste neplánovali ako fakt, že vaša rodina Vás nechcela.

Po pár dňoch som mohla z nemocnice odísť a mierila som rovno ani neviem kde. Prechádzala som sa len tak po uliciach a čím viac som si chcela pripustiť, že patrím do tohto sveta, tým viac som bola na omyle. Pozrela som do zrkadla na jednom výklade, za ktorým boli nejaké šaty a videla som, že sem nepatrím. Moje miesto je tam. Tam, kde to všetko začalo a tam, kde sa to všetko aj skončí. Naši mi ešte spomenuli Lorda Marcusa, ktorý mal vraj blízky vzťah s Lenou. Musela som zistiť, čo vie ešte on. Portál sa mi nejako podarilo po pár pokusoch opraviť a ocitnúť sa opäť u nich vo svete, lenže tento krát, keď som vyšla von z portálu, rovno predo mnou bol drak. Bol celý čierny a sledoval ma svojimi modrími očami.

"Poznáš Lorda Marcusa?" Opýtala som sa ho.
"Poznám, čakal Vás, že sa za ním zastavíte." Odpovedal a tak som naňho vysadla a odniesol ma až k nemu. Pristáli sme pred hlavným sídlom, kde bolo zopár upírov, ktorí nás pozorovali. Pohladkala som draka a upravila si šaty. Drak zavrčal a jeden z upírov išiel hneď do sídla oznámiť, že som asi prišla. Počkala som chvíľu vonku a keď som sa začínala už nudiť a rozhodla som sa, že pôjdem dnu, práve vtedy vyšiel vyšší upír. Zhruba rovnaký ako Aloysius, no Aloysius bol viac sexy. Drž hubu Bella!

"Ty musíš byť Tanya Isabella Ghanova." Urobil malý úklon na znak úcty, zrejme. Spravila som to isté a usmiala sa.

"Áno, to som ja. Rada by som vedela aký bol tvoj vzťah s Lenou." Keď som vyslovila jej meno, všimla som si, že ním prešlo kopec emócií.

"Poď ďalej. Poriešime to dnu, nechcem aby o tom potom hovorilo celé sídlo." Počkal kým vojdem prvá a potom vošiel aj on.

"Vieš Lena a ja to bolo niečo ako láska na prvý pohľad." Zasmial sa, keď som sa posadila a on tiež.

"Čože? Nebola náhodou s Aloysiusom? Veď čakala jeho dieťa nie?" Už mi z toho naozaj išlo preskočiť. Raz tak, raz inak. Nevedela som vlastne, čo všetko bola pravda.

"Áno s Aloysiusom možno bola, no len krátko, pretože to trvalo iba chvíľu. On sa s tým však nevedel celkom dlho zmieriť. To dieťa čakala so mnou, nie s ním." Keď to povedal myslela som, že opäť zle počujem. Toto už snáď nie je možné. Chytila som sa za vlasy a postavila sa. Zaťahala som za ne a modlila sa nech to už prestane. Mňa asi raz porazí!

"Pane bože, komu som čo spravila!" Skríkla som a ani neviem ako ocitla som sa na zemi, no v Marcusovom objatí, pretože ma zachytil skôr, než by som stihla spadnúť.

"Chceš sa o tom porozprávať?" Opýtal sa ma a pomohol mi postaviť sa. Sadla som si a začala mu rozprávať dalo by sa povedať celý svoj život. Skončili sme možno tak po šiestich hodinách a za ten čas sa z nás stáli dobrý kamaráti. Marcus mi bol dá sa povedať ako brat. Poznala som ho síce iba pár hodín, ale za ten čas, čo sme o sebe veľa vecí zistili, tak to som nezistila ani o rodičoch.

"Bella som ochotný ti pomôcť a postaviť sa proti Kyeranovi, ale na to budeš musieť tvrdo makať." Pozrel na mňa prísne a potom ma objal. Ako mi to len chýbalo. Napokon sme sa obaja rozišli inými cestami a dali sme si trochu oddych.

"Marcus!" Skríkla som naňho a mierila do jeho izby.

"Smiem?" Opýtala som sa, pretože si akurát dával plášť na seba. Chvála Bohu, že bol oblečený.

"Obávam sa, či sa nemôže dozvedieť nejako Aloysius, že som tu." Pozrela som naňho nervózne a on sa len usmial.

"Pokoj, draky zamaskovali tvoje stopy z portálu, lenže keď vravíš, že si ho opravila, tak to možno trochu problém bude. Lebo buď si bude myslieť, že si tu v tomto svete, alebo že si v tom svojom. Myslím si však, že chvíľu máš čas, než ťa nájde, takže do vtedy by som ti mal ukázať nejaké kúzla." Uškrnul sa a potom si obul topánky.

"No dobre teda, ale určite tu nemáš nikoho v paláci, kto by mu to mohol prezradiť?" Nadvihla som obočie a zamračil sa. Ak sa to dozvie, ani nechcem vedieť, čo bude vyvádzať. Ten by dal vybuchnúť hádam aj sopky len aby sa uistil, že som v pohode.

"Nie, so všetkým som ich oboznámil. Ak to niekto povie, tak bude potrestaný najvyšším možným trestom pred všetkými členmi." Keď to povedal, trochu som sa zháčila.

"Počkaj, čože to?" Nadvihla som obočie a nerozumela som celkom.

"Ak niekoho neposlúchneš, napríklad nejakého Lorda alebo vysoko postaveného muža, tak podľa zákona by ťa mal potrestať pred všetkými členmi rady a hlavne pred sídlom, v ktorom žiješ." Keď to povedal ostala som naňho šokovane pozerať.

"Wau." Zrazu som si spomenula na to, ako som ho neposlúchla pri tom útoku na náš pozemok. Mal ma potrestať, ale on to nespravil. Prečo Aloysius? Prečo, veď si miloval Lenu a stále ti vidím v očiach, že ju miluješ, tak prečo?

"No nič, musím ísť. Máš k dispozícii všetko, čo potrebuješ takže sa bav." Položil svoju ruku na moje rameno a chvíľu sa na mňa zadíval.

"Mimochodom, mrzí ma to s tvojim dieťaťom." Ruku zložil a potom odišiel. Ja som sa tým veľmi nezapodievala, pretože ma skôr trápilo to, že ak ma tu nájde Aloysius tak si aj rovno môžem vykopať hrob. Na druhú stranu, možno tu pracuje nejaký hrobár. Povzdychla som si a potom som išla do záhrady. Prechádzala som sa a obdivovala tie kvety. Všetky boli nádherné a ja som zašla. Musíme také urobiť aj u nás doma v Aloysiusovej záhrade.... U nás? Doma? Ani neviem ako som vyslovila tieto myšlienky, ale zahrialo ma to u srdca. Vlastne mám ja po tom všetkom ešte niekde domov?

Dni ubiehali ako voda a ja som opäť vytiahla z vrecka papierik. Och asi som zabudla, ale našla som ho, keď som bola vtedy v záhrade.

Ako slnko zaháňa noc, tak tvoja mágia má čarovnú moc.

Ako netuším, či mi niekto posiela recitovačky na večer, že sa to mám naučiť alebo do školy, že ma z toho budú skúšať, ale tak vôbec som tomu nechápala.

"Tvoja mágia má čarovnú moc." Zaujímavé. Zapozerala som sa na to lepšie, no nič iné som tam nenašla. Čo by som tam asi aj tak hľadala.

"Už si to niekomu ukázala?" Opýtal sa Marcus a ja som potriasla hlavou.

"Si prvý, čo to vieš. A tu je ešte jeden, čo som dostala skôr." Podala som mu ho a tiež si ho pozrel.

"Takže Kyeran predsa nezabudol...." Marcus pozrel rovno z jeho sídla ďaleko do diaľky a na tvári mal pevný výraz.

"Nerozumiem." Ozvala som sa a on si povzdychol.

"Spája sa s tým jeden veľmi dlhý príbeh, no vlastne možno až tak dlhý nie..." Keď to vyslovil mala som silné nutkanie pretočiť očami, ale udržala som to. Tak teda hurá na ďalší príbeh!  Ak s týchto príbehov nezostanem zmagorená, tak už ma asi nič nedokáže prekonať!

Tak a máme tu novú časť! ☺️❤️ Ako sa Vám páči? Podľa mňa sa podarila. 😅❤️❤️