Dark Truth

2. Časť

Odporúčam pustiť si túto pesničku: Duncan Laurence- Arcade
(buď túto alebo hocijakú inú, ale mne k tejto časti pasovala táto, samozrejme každý má iný vkus) ☺️

Opäť som sa prebudila na to, že ma bolí hlava. Tentokrát to už bolo iba mierne. Rozlepila som oči a poobzerala sa po izbe. Prvé, čo som si pomyslela bolo to, že sa nachádzam v nejakom zámku alebo v hrade. Izba bola totižto celá čierna spolu s bordovou a pôsobilo to na mňa skôr ako upírska izba. Nevraviac o tom luxuse, ktorý sa tu nachádzal. Vôbec si nepamätám, čo sa stalo. Pamätám si len to, že som bola na ulici a zjavil sa predo mnou chlap v plášti.

Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpila slúžka.

"Dobrý deň moja kráľovná. Náš pán Vám dal doniesť raňajky." Položila tácku na stôl a potom bez ďalších slov odišla. Pozrela som na tácku, kde boli na tanieri palacinky. Zaujímavé. Keďže som nebola hladná, tak som otvorila dvere na izbe a vyšla von. Pred dverami stáli dvaja strážci a pozerali rovno na stenu pred nimi.

"Prepáčte?" Oslovila som ich no ani jeden sa nepohol. Super. Pobrala som sa teda dlhou chodbou, ktorá bola tiež celá čierna. Bože, toto miesto je príliš depresívne. Ten človek musí mať naozaj depku. Kráčala som neviem ako dlho, až som napokon došla do nejakej sály, kde bol veľký trón zo zlata a platiny. Teda! Vôbec netuším komu to tu patrí. Podišla som bližšie a pomaly som sa prstami dotkla zlata. Bolo príliš studené, no jeho lesk bol očarujúci. Napokon som si tam sadla a usmiala som sa.

"Čo si to dovoľuješ?" Ozval sa zrazu pri mne hrubý hlas až som vyskočila na nohy a obzrela sa. Vtedy som ho zbadala. Bol to chlap. Mal dlhé biele vlasy a jeho oči boli červené. Bol odo mňa vysoký a jeho pohľad bol mrazivý. Na sebe mal krásne oblečenie, ktoré sa určite nosilo v staroveku a taktiež mal na ňom zopár drahokamov, ktoré boli asi pravé? Netuším, určite som vtedy nerobila v bani a rozhodne ich neťažila. Však všimla som si, že na hrudi má stryh v tvare V, čiže mu bolo krásne vidno jeho vypracovanú hruď. Nie žeby som sa nárokom pozerala, pretože ako som vravela, ja chlapov nechcem už nikdy vidieť, aj keď mám pocit, že teraz ich budem vidieť dosť často.

"J-ja, pre-prepáčte." Koktala som a so strachom som naňho pozerala. Bože, Bella už vážne neuvažuješ racionálne, keď sa tu rozplýváš nad chlapom, ktorého ani nepoznáš.

"Máš zaujímavé myšlienky a nemôžem tvrdiť žeby sa mi nepáčili, no upozorňujem ťa. Tento trón patrí mne a bez môjho povolenia, tu nemáš čo robiť a to ešte nie si sem sadnúť!" Skríkol to až som mala pocit, že ma za to dá popraviť. Hrozne som sa bála, pretože som bola v prostredí, ktoré som vôbec nepoznala a nevedela som, čo mám čakať.

"Kde to som?" Opýtala som sa a pozrela naňho ako si sadol.

"V podsvetí. Vo svete, kde vládnu upíri a mágia je najdôležitejšia vlastnosť." Mávol rukou a zrazu sa pred ním objavil zlatý kalich, v ktorom bola červená tekutina. Oh bože, ozdaj sa to nechystá vypiť. Podcenila som ho zrejme, keď si ten kalich priložil k perám. Ani nechcem vedieť, čo v tom bolo, aj keď na mysli som mala jednu vec, ale prišlo mi to nechutné.

"Takže toto je nejaké predstavenie a ja mám hrať nejakú rolu, že?" Nadvihla som pobavene obočie a on sa zamračil.

"Máš pocit, že žartujem?" Odhodil kalich na zem a hneď na to prišla slúžka a začala to pratať. Toto musí byť naozaj zlý sen a mne sa to iba sníva. Vošla som si rukami do vlasov a zaťahala sa za nich.

"Oh! Okamžite ma zober späť! Chcem ísť domov! Čo?! Čo to mám v ústach?" Keď som si prešla jazykom po zuboch pocítila som niečo ostré. To sú tesáky?! Počkať, ako to, že mám tesáky?!