Dark Truth

19. Časť

Potriasla som hlavou a rýchlo prešla k zrkadlu, ktoré tu bolo. Na líci som mala už od detstva malú jazvu. Rodičia mi vraveli, že som ju mala od bicyklovania, pretože som bola nemotorná a veľa som padala, no teraz už viem, že to nebolo od toho. Spôsobil mi to Kyeran. To Kyeran je všetkému na vine! Takže je to naozaj pravda. Ja som potomok Ghanovcov. Zošmykla som sa po stene na zem a hlavu si vložila do dlaní. Slzy mi začali tiecť a ja som si priala zomrieť. Toľko bolesti, toľko smútku, toľko hnevu a toľko smrti. Za všetko môžem iba ja. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila, tak som sa ocitla v lese pred portálom do ľudského sveta. Otočila som sa smerom späť a pozrela sa na les. Chvíľu tu nebudem, no musím zistiť ešte to, čo mi v tom chýba, pretože to určite nie je celá pravda. Keď som sa ocitla v lese, ktorý bol v ľudskom svete, tak som sa otočila späť na portál a privrela som oči. Vystrela som ruky do predu a sústredila sa len na mágiu, ktorá mi koluje v krvi. Keď som opäť otvorila oči, portál bol pretrhnutý tak, že sa doňho nedalo ísť a opäť sa dostať späť do sveta upírov. Bolo to pre Aloysiusove dobro a dobro celého hradu.

---------------------------------------------------------

"Ako je možné do riti, že ju kurva nikto nevidel odísť, ha?!" Zreval som na celý pozemok, že to hádam bolo počuť aj ku Kyeranovi do jeho sídla, ktoré je od toho môjho veľmi ďaleko.

"Nevieme pane, máme pocit, akoby sme na niečo zabudli, čo sme si pamätali." Všetci mali sklopené hlavy a ja som už asi tušil o čo tu ide.

"Okamžite sa vyberte skontrolovať portál do ľudského sveta a všetko mi hláste." Skríkol som a rýchlo odbehli preč. Počas toho tu pribehla mama.

"Čo sa to tu deje synak?" Opýtala sa ma a ja som jej v rýchlosti vysvetlil situáciu.

"Dúfam, že bude v poriadku." Pozrela na mňa ustarostene a ja som len pretočil očami nad tou jej falošnou tvárou.

"Matka, mohla by si aspoň raz predstierať, že sa o ňu bojíš?" Nadvihol som znudene obočie a založil si ruky na hrudi. Mykla len plecami a ďalej nič nevravela.

"Xinera!" Skríkol som, no aj tak nechodila. Už ma začínala štvať aj ona.

"Čo hučíš?" Opýtala sa zrazu a ja som ju priam zabil pohľadom.

"Ty si ju naučila ako sa maže pamäť?" Opýtal som sa zamračene a ona len pokrútila záporne hlavou. Tak to musela Bella tajne cvičiť poza náš chrbát, ale stále som nechápal o čo jej ide.

"Prečo? Stalo sa niečo?" Opýtala sa a pozrela na mňa s vypulenými očami.

"Opäť ušla a tak sa zdá, že vymazala každému pamäť aby nikto nevedel, kde išla." Keď som to povedal, pozrela na mňa prekvapene.

"Pane máme správy, ktoré Vás nepotešia." Pribehol strážca a dnešný deň sa už viac posrať nemohol.

"Hovor." Vyzval som ho a sadol si na trón.

"Máme informácie, že portál do ľudského sveta bol zablokovaný. Niekto ho pretrhol aby ľudia a upíri nemohli cestovať." Keď to povedal, všetky šokované pohľady spočinuli na mne a ja som sa prudko posadil.

"Uvedomuješ si, čo mi to tu hovoríš? Je to naozaj pravda?" Pýtal som sa šokovane, pretože som nerozumel, čo mala Bella v pláne, no cítil som, že je to niečo zlé a teraz som ju nemohol ani ochrániť ak oddelila svoj svet od toho môjho.

"Bohužiaľ áno pane." Stále mal sklonenú hlavu a ja som išiel vybuchnúť. Zjavil som sa pred stajňou a vysadol hneď na koňa.

"Ideme." Rozkázal som strážcom, ktorí tu boli a hneď sme aj vyrazili. Celú cestu smerom k portálu som mal v hlave iba ju a to aby sa jej nič nestalo a aby bola v poriadku...

---------------------------------------------------------

Stála som pred domom, ktorý som už dôveryhodne poznala. Nadých a výdych, to zvládneš. Podišla som až k dverám a zaklopala na ne.

"Pros...." Keď žena, ktorá bola moja matka otočila hlavu na mňa, zostala šokovane pozerať a z očí jej začali tiecť slzy.

"Mama." Oslovila som ju a na to už prišiel aj otec a tiež neveril, koho tu vidí.

"Bella." Vyslovila to tak, akoby sa jej to iba snívalo a chcela sa uistiť, že žijem.

"Musíme sa porozprávať." Opäť som prehovorila bez štipky emócie a pozerala na nich neutrálnou tvárou. Odstúpili od dverí a tak som vošla dnu.

"Nechceli sme aby to skončilo takto Bella to nám musíš veriť." Povedala a ja som sa musela zasmiať.

"Veriť. Vieš ako absurdne toto slovo vyzneje z tvojich úst mama?" Nadvihla som obočie a pozrela sa na ňu.

"Mám vlastne dôvod ťa ešte takto nazývať? Celých 25 rokov si mi klamala a pravdu, ktorú som mala pravdu vedieť sa dozviem od upíra, ktorého vôbec nepoznám, ktorý mi toho spravil toľko zlého, že by som ho najradšej na mieste zabila, no ty vravíš, že ti mám veriť?" Pozrela som na ňu a videla v jej očiach toľko bolesti. Ľutovala to, no pre mňa to už neznamenalo nič a bolo neskoro. Byť klamaný dlhých 25 rokov je dosť ťažké na to aby to niekto dokázal tak rýchlo stráviť.

"Teraz mi však odpovedz len na jednu jedinú otázku. Moji rodičia a sestra? Žijú, alebo tie príbehy, ktoré sa mi všetci snažili povedať vždy s inou verziou sú pravdivé?" Nadvihla som obočie a cítila v sebe obrovskú zlosť, no musela som sa krotiť, pretože som pomaly cítila ako chce vyjsť na povrch mágia a to by pre nikoho z nás nedopadlo dobre.

"Žijú, Kyeran ich väzní." Keď to povedala nemohla som uveriť vlastným ušiam. Ten hajzel! Vedela som, že za tým milým odporným ksichtom sa skrýva bezcitný upír!

"Vieš rodičia ťa sem dali z dvoch dôvodov. Jeden bol ten, že ťa od toho chceli držať čo najďalej, no druhý že..." Chvíľu sa odmlčala a pozrela na mňa s veľkou ľútosťou.

"Druhý bol ten, že ťa nechceli." Keď to vyslovila potichu a myslela si, že to nebudem počuť, tak sa mýlila. Ak som práve v tejto chvíli nezažila facku od života, tak už asi nikdy. Moja myseľ a vnútro nechceli prijať to, že ma moja rodina nechcela.

"Nepočítali s tým, že sa narodíš, pretože tvoja mama mala ťažký pôrod a hlavne celý priebeh tehotenstva, no keď si prišla na svet, tak sa ťa nemohla zbaviť, preto vyhľadala nás a dala nám ťa. My sme ťa veľmi ľúbili Bella a nikdy sa to nezmení." Jej slová som vnímala matne, pretože v hlave mi stále znela znelka: Nechceli ťa, lenže nemohli sa ťa vzdať. V bruchu som pocítila bolesť a musela som sa až oprieť o stenu.

"Bella!" Skríkla mama a stihla ma tesne zadržať, než som skolabovala na zem...

Taaak a je tu aj ďalšia časť! 🥺❤️❤️ Ospravedlňujem sa, že až tak neskoro, ale mala som ešte niečo, čo som musela vybaviť. Tak ako sa Vám páčila táto časť? A čo sa to deje s Bellou? 🤔 Samé klamstvá, iné príbehy... Každý má iný koniec, no čo myslíte, aká bude skutočná pravda?