Dark Truth

12. Časť

Kráčala som opäť do školy a prehrávala si tu situáciu v posteli. Bože, prisahám že ten človek mi raz tak vipije krv, že ho fakt zabijem. Hlavne dýchaj Bella. Vyučovanie prebiehalo celkom v poriadku, no uprostred hodiny som musela odbehnúť na záchod, pretože mi prišlo zle. Už pár dní som nič nejedla, to možno kvôli tomu.

Opláchla som si tvár a pozrela do zrkadla. Chcela som vykríknuť, no útočník mi zapchal ústa a čakal, kým sa prestanem hýbať.

"Počúvaj ma pozorne. Lord Kyeran by sa s tebou rád stretol." Prehovoril a potom ma pustil.

"Prečo?" Opýtala som sa a pozrela okolo seba, či tu nenájdem niečo, čím by som ho mohla ovaliť. No neviem, či na záchodoch sa dá niečo dobré nájsť, ale tak jedine ak by som vytrhla záchod zo zeme. Nieee, pff bože mne už asi vážne preskočilo.

"Vie zopár informácií, ktoré by ťa mohli zaujímať." Keď to povedal na malú chvíľu som zaváhala.

"A to napríklad?" Nemienila som len tak ľahko na niečo pristúpiť o čom som nemala vôbec poňatia.

"To dokiaľ pochádzaš a čo si v skutočnosti zač." Keď to povedal zasmiala som sa.

"To už dávno viem." Žmurkla som naňho a chystala sa odísť.

"Lenže ty vieš úplne inú verziu, než tú, ktorú by si mala vedieť." To ma donútilo zastať, no neotočila som sa.

"Ako mám vedieť, že ma nechcete zas uniesť." Pozrela som naňho alá teraz som víťaz ja.

"Pretože nechceme milá Bella alebo skôr Tanya Isabella Ghanova." Zrazu sa tu zjavil Lord Kyeran a mňa išlo poraziť. Fakt super, stretávka na dievčenských záchodoch. Ešte jedno šťastie, že tu nikto nebol okrem nás. Ale meno Tanya? Prečo mám pocit, že som ho už niekde počula.

Flashback

Sedela som v izbe a pozerala na Aloysiusovu matku, ktorá sa so mnou chcela rozprávať.

"Bella mala by si vedieť, že pred tebou bol ešte niekto v jeho živote." Prehovorila a ja som na ňu pozrela zmätene.

"Kto?" Dlho mlčala a pozerala von oknom, no keď sa otočila ku mne tak som videla, že ma uslzené oči.

"Volala sa Lena." Keď padlo to meno, niečo mi to pripomínalo, ale vôbec som nevedela čo.

"Bola to žena, ktorá si získala srdce nás všetkých. S Aloysiusom sa veľmi milovali. Dokonca čakala jeho dieťa, no Lord Kyeran to nedovolil. Vravel mu, že mu tiež vezme všetko, na čom mu záleží. Spravil to... Zabil Lenu a jej sestra Tanya zomrela ešte keď bola malá. Aloysius sa s tým dlhé roky nemohol vysporiadať. Od tej doby sa už nikdy úprimne neusmial. Vieš čo by som za to dala vidieť jeho úsmev?" Otočila sa ku mne a ja som začala premýšľať. Bolo mi ho naozaj ľúto, no nemala som to ako vedieť, tak preto som sa k nemu správala tak, ako som sa správala.

"Ale stále Vám nerozumiem, čo to má všetko spoločné so mnou." Pozrela som na ňu a čakala, čo mi odpovie. Úprimne, nejakú milú odpoveď som nečakala.

"Lena ti dala svoje spomienky a moc, ktorá je príliš veľká, lenže Bella ty nemáš šancu to zvládnuť. Nič o našom svete nevieš. Preto musíš odísť Bella a svoju moc prenechať niekomu inému.....

End flashback

"Dobre pôjdem s tebou." Prehovorila som a chystala sa ho chytiť, no vtedy vtrhol dnu Aloysius a odhodil ma na zem.

"Varoval som ťa Kyeran, že sa k nej nemáš viac priblížiť." Jeho hrubý hlas sa ozýval na celom záchode a odniekiaľ sa tu objavili ďalší naši muži. Opäť som si všimla znak na ich uniformách AL najprv mi prišlo, že to bude začiatok jeho mena, ale potom mi to došlo. Ten znak na bráne bol presne rovnaký, aký ho majú aj na veciach. Čiže to musí znamenať Aloysius a Lena. No jasné! Už mi to došlo, bože tiež som skorá. Kým som ja premýšľala ani som nepostrehla, že sa tu strhla bitka. Obaja sa hádzali do stien, po ktorých ledva ostala miestnosť v poriadku, vlastne bola celá úplne zdemolovaná. No keď sa začnú biť dvaja obrovskí upíri s takou silou, akú bežný človek nemá, tak asi nečakáte, že tá miestnosť bude ako predtým.

"Už stačilo!" Skríkla som a obaja prestali.

"Choďte od seba!" Zvrieskla som a obaja odstúpili, na počudovanie to bolo veľmi ľahké.

"Aloysius ty sa vráť späť do sveta upírov a ja pôjdem s Kyeranom." Keď som to povedala, hodil na mňa taký pohľad, aký som uňho ešte nikdy nevidela. Bol to pohľad plný bolesti, no hlavne hnevu.

"Ako myslíš Bella." Opäť to povedal hlasom, ale tento krát v jeho hlase bol odpor voči mojej aj Kyeranovej osobe. Aj keď ma bolelo ako to myslel, musela som ísť s Kyeranom a zistiť pravdu.

"Môžeme ísť Kyeran, no ak sa pokúsiš o niečo, prisahám ti, že už nikdy v mojom živote ti nedám ani jednu jedinú pokojnú noc na spanie." Keď som mu pozerala do očí a hovorila to, cítila som akoby intenzívnu moc alebo skôr to, že sa to naplnilo ako sľub pomsty. Je to šialené, však? Nič však na to nepovedal, len ma chytil za ruku a odviedol ma do jeho auta. Nebolo také dobré, ako Aloysiusove a..... Prečo tu začínam porovnávať Kyerana s Aloysiusom? Veď ja s nimi nechcem mať nič spoločné! Ale chceš! Hlavne s Aloysiusom. Samozrejme moje podvedomie sa so mnou muselo opäť začať hádať.

"Sme tu." Keď to povedal, až teraz som si všimla, že sme opäť v ich svete, no pri druhom obrovskom sídle. Opäť nebolo ako Aloy.. Čuš!

"Páni, celkom pekné." Pochválila som ho, aby sa náhodou neurazil, že som mu na dom nepovedala ani slovo, aj keď koho to úprimne zaujíma. Možno tak iba jeho.

"Len ma následuj a nerob žiadne scény." Hlas mal normálny a nebolo v ňom ani štipky irónie, či povrchnosti. Rozprával sa so mnou akoby som bola jeho dobrá kamarátka, ktorá sa s ním pozná už dlhé roky.

"Akoby som mala na výber." Odvrkla som si sama pre seba a pozrela naňho ako na debila. Aj keď ma nevidel, určite sa uškŕňal.

"Nech sa páči posaď sa." Poukázal na kreslo v obrovskej hale a tak som si sadla.

"A teraz dobre počúvaj!" Odrazu sa zjavil pár centimetrov od mojej tváre a ja som doslova zadržala dych. Obe ruky mal po bokoch môjho tela a pozeral mi do očí bez súcitu a bez akejkoľvek inej emócie...

Tak a máme tu novú časť! 🥰 Ako sa Vám páčila? ❤️