Dark Truth

10. Časť

---------------------------------------------------------

"Tak kde je!" Skríkol som a ochvíľu dobehol ku mne jeden z radcov.

"Už som tu pane, prepáčte." Uklonil sa a ja som sa snažil upokojiť. Štvalo ma to, že počas toho, ako som sa snažil ju ochrániť si utiekla preč a nikto ju teraz nevie nájsť.

"Tak? Nejaké správy?" Opýtal som sa a stál mu chrbtom, pretože som nemienil pozerať na tú jeho tupú tvár, ktorá nič nevie.

"Pane, jej stopy boli naposledy zachytené pri portáli do ľudského sveta." Keď to povedal, tak som sa otočil a schytil ho za krk. Prirazil som ho o stenu a vyceril naňho tesáky.

"Čo sa mi to tu kurva snažíš povedať?!" Zavrčal som a viac zosilnel stisk.

"Chceš povedať, že našla portál, ktorý je odtiaľto kilometre ďaleko a išla späť do ľudského sveta?" Nadvihol som obočie a on len prikývol. Kurva! Pustil som ho a on sa zošuchol na zem. Toto mení celú situáciu.

"Xinera!" Skríkol som a za malú chvíľu dobehla.

"Vyber za mňa na určitý čas zástupcu, ktorý sa mi tu postará o hrad. Naša kráľovná sa rozhodla opäť navštíviť smrteľníkov, tak jej ten výlet trochu spríjemním." Uškrnul som sa a začal sa prezliekať už vo svojej izbe. Keď som bol hotový, vyšiel som von z izby, kde ešte stále bola.

"Aloysius daj si prosím ťa pozor. Vieš čo sa stalo naposledy, keď si tam bol." Pozrela na mňa úprimne a videl som tie jej obavy v očiach.

"Pokoj Xinera, mám tam už viac spojencov než predtým a mám aj plán. Zisti mi všetko o jej škole a priateľoch aby som vedel, ako tam všetko chodí a taktiež mi vybav aj potrebné iné veci, ktoré tam budem potrebovať." Žmurkol som na ňu a premiestnil sa.

Stál som už v lese pred portálom a kľakol si k zemi. Rukou som sa dotkol odtlačku jej topánky, ktorý ešte stále v tom blate bol vidieť. Ako si sa sem dostala? Mágiu ešte ovládať nedokáže, takže musela mať zpekla šťastie, že sa sem dokázala dostať a vojsť dnu do portálu. Síce to nie je žiadna veda, ale aj portál si vyberá ľudí, ktorých pustí z tohto sveta do iného a späť. Prešiel som cez portál a ocitol sa v lese, ktorý nebol podobný tomu môjmu. Dostal som sa až k domu, ktorý som mal prenajatý, keby som sa sem niekedy ešte vrátil. Pred domom som mal aj auto, ktoré budem zrejme používať do školy. Vraj značka Maserati, čo je v tomto ich svete vraj drahé. Vôbec som sa do týchto veci nevyznal, pretože my sme v našom svete autá nemali, no šoférovať som sa za to naučil. Zvalil som sa na gauč a premýšľal, či ju mám ísť zajtra do tej jej školy odviesť alebo sa objavím až v škole. Mám taký pocit, že ak by ma videla pred domom, tak by do školy ani nešla a tak mám väčšie percento, že ju budem mať v škole na očiach.

Ráno som už mal všetko prichystané a tak som nasadol do auta. Prišiel som pred školu, kde už bolo kopec dievčat, ktoré obkukovali moje auto, no ja som hľadal iba jednu jedinú a tá sa tu objavila o pár minút a zvítala sa s Vendy. Výborne, vystúpil som z auta a čakal, kým pôjdu dnu. Keď sa tak stalo, zamkol som auto a odignoroval dievčatá, ktoré sa snažili získať si moju pozornosť. Vstúpil som dnu do školy a mieril rovno do riaditeľne.

"Je všetko okej?" Opýtal som sa a riaditeľ prikývol.

"Samozrejme pane. Môžete ísť do triedy B234 tam sa koná dnes prvá prednáška, na ktorej by mala byť a ďalšie sú tu." Podal mi papier a potom som rovno mieril do triedy, kde mala byť. Na chodbe som sa však stretol s prednášajúcim.

"Aaaa zdravím Vás pán dekan." Potykali sme si a ja som mu vysvetlil, čo sa bude diať. Všetko chápal a na všetko prikývol. Vstúpili sme dnu a keď som sa porozhliadol a všimol si ju tak som sa uškrnul, no potom opäť zamračil. Keď si ma všimla vyvalila oči a pár krát zažmurkala, či vidí dobre. Vybral som sa rovno k nej a sadol si do lavice.

"Čo tu do riti robíš?!" Dekan si nás všimol, že sme sa začali rozprávať, no tak ako sme sa dohodli to riešiť nebude.

"Povedal som ti predsa, že ťa nenechám odísť." Obzrel som si ju zhora nadol a musím uznať, že vyzerala sexy.

"Alebo nepovedal? No je to jedno, každopádne ti to vravím teraz." Žmurkol som na ňu a počúval Dekana, čo hovorí...

---------------------------------------------------------

To je snáď neuveriteľné. Keď som si už myslela, že môj život bude normálny, tak som sa asi zmýlila. Ten upír si ma dokáže nájsť snáď všade, do riti aj s ním už! Celú hodinu na mňa len pozeral a boh vie, čo mu v tej hlave lietalo, aj keď musela som uznať, že vyzeral dosť sexy v oblečení, ktoré sa nosilo v našom svete. To hlavne nevravím o dievčatách, ktoré boli v našej triede a pokukovali po ňom a po mne hádzali vraždiace pohľady.

"Bellaaaaaa!!!!!" Skríkla Vendy, keď ma na chodbe po prvej prednáške zbadala, pretože som vyšla von z triedy skôr, než ma stihol niekto dobehnúť!

"Počuj nechcem byť neslušná, ale do riti, kto je ten sexy chlap, čo ťa stále sleduje?!" Opýtala sa a očami pozrela za mňa.

"Poď, všetko ti poviem." Potlačila som ju na dvor a tam sme si sadli.

"Pane bože! Prisahám, že ten chlap si už viac nevŕzne!" Zavrčala Vendy a postavila sa, že Aloysiusa zabije, za to čo mi spravil, no ja som ju zastavila so smiechom.

"Kľud!" Zadržala som ju a posadila ju späť na lavičku.

"Aký kľud! Veď ten argghh ti spravil toľko zla, že keby som bola ja na tvojom mieste, tak mu dávno dám pocítiť, aké to je, čo ti spravil." Celý čas ho vraždila pohľadom a mne to bolo až vtipné.

"Ale poviem ti, že ten ťa musí fakt milovať, keď prišiel až sem za tebou." Drgla do mňa a ja som sa zamračila.

"Prestaň tárať nezmysly. Nikto nikoho nemiluje. Ja chcem aby mi už konečne dal pokoj." Zasyčala som a podoprela si hlavu rukou.

"Ale, ale pozrime sa komu sa uráčilo chodiť do školy." Zastavil sa pri našom stole Peter a ja som zaškrýpala zubami.

"Čo chceš?" Nadvihla som obočie, no on ma schmatol za ruku a tak ma donútil postaviť sa.

"Pusti ju! Pusti ma!" Povedala som a Vendy tiež, no on sa so mnou chystal niekde ísť, keď tu zrazu ho chytila iná ruka.

"To by som na tvojom mieste nerobil." Prehovoril hrubo Aloysius a celý čas mu pozeral do očí.

"A kto si ty, že mi v tom zabrániš?!" Pustil ma a postavil sa oproti nemu. Síce bol Peter nižší než Aloysius, no aj tak mal odhodlanie.

"Radím ti prvý a posledný krát, že si drž odstup od mojej frajerky, lebo skončíš veľmi zle, keď sa naštvem." Zavrčal a mňa skontroloval svojím pohľadom. Neviem, čo sa vtedy stalo v mojej hlave, ale pocítila som čudný pocit, ktorý som už raz cítila. Otázkou však len ostávalo, čo to bol za pocit....