Dark Truth

21. Časť

---------------------------------------------------------

Ako som mohol byť taký hlupák a nechať ju odísť!

"Tak kde je do riti! Už strácam nervy!" Hulákal som na celé sídlo, pretože tí dementi si nevedia ani poriadne robiť svoju prácu.

"My naozaj netušíme pane. Žiadne stopy od portálu sme nenašli." Sklonili ešte viac hlavy, aj keď z môjho pohľadu sa to už viac nedalo. Nedávalo mi však logiku to, že bol portál znovu otvorený a ona nikde nebola. Mal som však v hlave dve teórie. Prvá bola taká, že ho opravila a ostala v ľudskom svete alebo druhá bola tá, že ho opravila, vrátila sa sem a tak ma chce zmiasť aby som ju išiel hľadať do sveta ľudí.

"Xinera!" Zhúkol som a hodil vraždiaci pohľad na bojovníkov.

"Vysvetlíš mi prečo zas hulákaš!" Nadvihla obočie a zagánila na mňa.

"Pozor na ústa! Máš niečo ohľadom jej zmiznutia?" Opýtal som sa, aj keď neviem prečo, pretože ona nikdy nič nezvykne mať.

"Nuž nemám, ale nedávno sa ma pýtala ohľadom tehotenstva. Nechceš mi niečo vysvetliť?" Nadvihla obočie s úškrnom a moja matka vypleštila oči. Ach a je to tu!

"Synak! Nepovedal si, že čakáte dieťa." Milo a vrúcne sa na mňa usmiala až mi z toho prišlo zle.

"Matka!" Sykol som a ona ma len ma rýchlo objala a potom hneď odišla preč.

"Dobre, prejdite všetky sídla, ktoré tu sú okrem Kyeranovho. Ak sa nenájde v jednom z nich, tak budem vedieť, kde potom je." Povedal som rozhodne a sadol si. Ešte nikdy som nebol takto vyčerpaný, zúfalý a nešťastný. Ja len dúfam, že je v poriadku, že sú obaja v poriadku.

---------------------------------------------------------

Prechádzala som sa po Marcusovej záhrade a obzerala som si kvety, ktoré tu má. Všetky boli úchvatné, pretože každý mal inú farbu a dokopy boli ako dúha.

"Oh, presne takto sa o prírodu starala aj Lena." Ozval sa zrazu Kyeranov hlas a ja som nebola vôbec prekvapená.

"Čo chceš Kyeran." Otočila som sa jeho smerom a pozrela naňho neutrálnym pohľadom plným odporu.

"Ja nič, prišiel som sa iba pozrieť, ako si žiješ. Ako vidím, tak si vymenila Aloysiusa za Marcusa. Aké milé, vie o tom?" Nadvihol obočie a usmial sa na mňa falošným priateľským úsmevom.

"Nikoho som za nikoho nevymenila." Zavrčala som a cítila som prichádzajúci hnev. Tento upír ma dokázal tak vytočiť, že som mala chuť mu do hlavy hodiť obrovský balvan.

"Vieš jednej veci ale predsa nerozumiem." Zatváril sa, že premýšľa a pohol sa zo svojho miesta.

"Ak si chcela pred Aloysiusom újsť, tak prečo si už dávno neušla?" Prešiel okolo mňa a ja som stále stála nehybne na mieste a pozerala do diaľky.

"Alebo si nebodaj zistila, že svet, ktorý je na opačnej strane portálu, že do neho nepatríš?" Vrúcne sa na mňa usmial a podišiel opäť ďalej.

"Už to priznaj Bella. Tvoja budúcnosť je tu, nie tam. A keďže vidím, že ťa nijako nedokážem presvedčiť, tak mám pre teba malé prekvapenie." Vystrel svoju ruku ku mne a na tvári sa mu objavil frajerský úsmev.

"Chcela by si vidieť svojich rodičov a svoju sestru?" Keď to vyslovil pootvorila som ústa a ostala naňho šokovane pozerať. Tá veta sa mi v hlave prehrala najmenej sto krát a stále dookola. Neverila som, čo povedal, pretože to nebolo možné. Moji rodičia boli mŕtvy to dobre viem.

"Klameš! Všetko čo vravíš je lož." Mierne som vykríkla na čo už von dobehol aj Marcus a zopár strážcov, ktorí zaujali bojovú pozíciu.

"Snáď si neuverila tým snom, ktoré sa ti snívali Bella. Sen je sen, no skutočnosť je úplne iná." Jeho hlas bol kľudný z čoho mi behal mráz po chrbte, no snažila som sa to nedať na sebe poznať.

"Poď a ja ti dokážem, že sa mýliš. Klamal som ti snáď už niekedy?" Opýtal sa ma kľudným hlasom a svoj úsmev mal stále na tvári. Keď som sa zamyslela, tak vravel vždy pravdu. Nikdy mi neklamal, no čím viac sa mi opäť v hlave ozývala tá veta, že moji rodičia žijú, tým viac som chcela aby to nebola pravda. Nie že by som ich nechcela vidieť, ale ten pocit, keď ma uvidia a znovu povedia, že ma nechcú, to by som už asi nezniesla, no na druhej strane ma to veľmi láka.

---------------------------------------------------------

Čakala som v Kyeranovom sídle, kedy sa konečne vráti, aby som sa s ním mohla porozprávať. Čím dlhšie bol preč, tým viac som sa obávala, že ma tu niekto načape a to som rozhodne nechcela.

"Pani moja, Kyeran by sa mal ochvíľu vrátiť. Môžete ho počkať v jeho izbe." Uklonil sa strážca a ja som len mykla plecami. Nuž nech je tak, ako si želá. Vyšla som z čakacej haly a mierila rovno do jeho izby. Tam som sa postavila k oknu a čakala. Z chodby sa zrazu začali ozývať mne neznáme hlasy, no postupne som rozpoznala, že je to Kyeran a Bella? Čo tu do pekla robí ona!? Keď Kyeran vošiel do izby okamžite som za ním zatvorila dvere a on sa na mňa otočil so spýtavím pohľadom.

"Čo tu do pekla robí ona?" Pozrela som naňho vážne a čakala vysvetlenie.

"Nuž, vzal som ju sem aby sa konečne zoznámila so svojou rodinou. Nejaká si nervózna hmm?! Oh, bojíš sa, že tvoj syn odhalí čo kuješ za jeho chrbtom?" Začal sa smiať ako psychopat a krútil hlavou.

"Neboj sa, nikto sa nič nedozvie pokiaľ to nebudem chcieť ja. Na viac mám pod palcom teraz celý svet upírov, takže! Konečne môžem spraviť to, na čo som sa pripravoval dlhé roky." Spokojne si sadol za svoj veľký stôl, ktorý mal v izbe a uškrnul sa.

"Nemyslíš, že už to trochu preháňaš Kyeran? Chceš to dievča úplne zničiť? To ti vôbec nevadí, ako sa bude cítiť?" Nebola som jeho návrhom veľmi nadšená, ale bola pravda, že som sa jej chcela zbaviť aj ja.

"Oh a máš pocit, že sa ma Aloysius pýtal ako som sa cítil, keď mi pred očami zavraždil rodinu?" Postavil sa a buchol rukou po stole.

"Nie nepýtal a preto sa ho ja tiež pýtať nebudem. Vtedy som prisahal, že mu vezmem všetko a konečne som zistil, čo to všetko je." Podišiel ku mne a položil svoju ruku na moje čelo. V hlave sa mi vytvoril obraz, ktorý poukazoval na Bellu.

"Ona je to všetko. Ona je tá, ktorá ho ešte drží pri živote. Aspoň by sa to tak dalo povedať." Zachechtal sa a pokrútil hlavou.

"A preto sa najprv zbavím jej rodiny a potom sa zbavíme aj jej." Opäť si sadol do kresla a pohľad zdvihol mojím smerom

"Začína sa vojna." Jeho úsmev bol hrôzostrašný a ja som stála na mieste bez slova. Vnútri sa mi miešali divné pocity a vedela som, že odstúpiť už nemôžem. Trest by bol jasný, smrť.....

Taak a máme tu opäť ďalšiu časť! 🥰❤️❤️ Ospravedlňujem sa, že som nepridala skôr, ale bohužiaľ sa to trochu pretiahlo a stále som to neporiešila. Týmto chcem len povedať, že časti budú vychádzať a možno nie každý deň, ale každý druhý, no určite budem pridávať ďalej, keď budem mať čas! 🤗🤗 Chcem sa ešte poďakovať tým, ktorí tu stále ostali a verne čakali, kedy pridám ďalšie časti, pretože ich poteším, že od dnes ich vydávam ďalej! Tak si užite čítanie a vidíme sa čoskoro u ďalšej časti! ❤️❤️