16. Časť

196 12 4
                                    

"A nie je tu možnosť, ze by žila? Pokiaľ nie je dokázané, že zomrela, tak môže ešte žiť! Mohla by Vás zachrániť a tým pádom ja by som mohla odísť." Povedala som, no neviem, či to bol dobrý nápad, pretože Aloysius sa na chvíľu zatváril ubolene. Aspoň sa to mne tak zdálo.

"Je mŕtva Bella, aj keby žila, bola by už teraz veľmi stará a nebola by už taká silná" Položil svoju ruku na moje rameno, no potom ju dal preč. Neviem prečo, netuším čo to je za pocit, ale ja viem, že žije.

"Ale neprišli sme sem preto, aby sme tu ľutovali mŕtveho človeka Bella. Prišli sme sem, aby si vedela pravdu." Povedal a musela som pretočiť očami. Ďalší príbeh, neviem či to už zvládnem, no zrejme by som ho mala počuť.

"Začalo sa to veľmi dávno." Pozrel hore na nebo a konečne povolil a prestal sa mračiť.

"Bol som ešte dieťa, no teda tínedžer. Rodičia ma vždy učili trónu, že raz budem vládnuť a budem si musieť vziať toho, koho mi určia oni. Čo myslíš, ako som spoznal Lenu? Bola pozvaná na večierok, kde som bol s dobrým priateľom Kyeranom. Boli sme dvaja neodlučiteľný bratia, no keď sa dozvedel pravdu, že ho Lena nechce, že budú vždy iba dobrý kamaráti, tak mu preskočilo. Začal sa správať posadnuto, za každú cenu ju chcel. Dokonca sa niekoľko krát vlámal aj do môjho hradu, aby Lenu mohol uniesť, no nikdy sa mu to nepodarilo, pretože som ju strážil ako oko v hlave. V ten deň, keď sa tento dom zmenil na popol, sme sa mali vziať." Nechcela som ho prerušiť, no mala som pocit, že to mal vedieť.

"Vieš, čo sa toho týka, tak som mala sen. Myslím s ňou." Pozrela som naňho a jeho pohľad vravel nech pokračujem.

"Neviem ako ti to povedať, nie som si istá, či to vieš, no vtedy keď Kyeran založil ten požiar, no ona bola tehotná." Môj pohľad pristál opäť na ňom a Aloysius ostal zarazene pozerať.

"Ona bola, čo?" Pozeral na mňa ako duch a ja som pocítila akoby žiarlivosť. Nerozumiem svojim pocitom, ale začínajú ma zase vytáčať, pretože ja ho nemilujem! Nie! Nemilujem! Ale miluješ! No kto by nemiloval svoje sarkastické svedomie, že?

"Bol to síce iba sen, ale vyzeralo to, akoby mi to vravela." Mykla som plecami a stále z neho nespustila zrak. Aloysius sa opäť zamračil a mám pocit, že sa vrátila späť jeho nálada.

"Vraciame sa." Bez ďalších slov vysadol na koňa a vyrazil na cestu. Možno to celkom nebol dobrý nápad mu to vravieť práve teraz. Pokrútila som hlavou a utrela si slzy, ktoré chceli vyjsť na povrch. Nasadla som a snažila som sa ho dobehnúť, no stratila som ho. Pomaly som išla v kľude, keď tu zrazu sa na ceste zjavila čierna postava v plášti. Kôň sa vyľakal a postavil na zadné. Ja som sa nestihla zachytiť a spadla som na zem. Dopadla som tvrdo a stratila vedomie....

---------------------------------------------------------

Popohnal som koňa aby išiel čo najrýchlejšie a vôbec som teraz nedokázal myslieť na nič iné, len na to, že Lena čakala moje dieťa. Bol to ako zlý sen. Bol to však iba sen, v ktorom sa to Bella dozvedela, ale prečo by práve v ňom mala Lenu a ona jej to priamo vravela do očí. Keď som došiel až pred náš hrad som pokrútil hlavou, aký som idiot, že som ju tam nechal. Otočil som sa, že pôjdem späť, no videl som jej koňa ako beží k nám, no bez nej. Zmocnil sa ma strach, čo sa jej mohlo stať.

"Auricius!" Oslovil som jej koňa a upokojil ho.

"Kde, je? Čo sa stalo?" Pozrel som naňho, no mal som smolu, že koň sa môže spojiť iba s jedným upírom v našom svete a tým pádom môžu komunikovať iba oni dvaja.

"Stráže!" Skríkol som a o malú chvíľu sa tu objavili.

"Dokázal by si ísť späť tam, kde si ju naposledy videl?" Opýtal som sa ho a on sa len slabo postavil na zadné a pokrútil hlavou.

"Ideme!" Pokynul som a vybrali sme sa tam, kde naposledy bola. Keď sme tam došli, nič tam nebolo. Bolo to dosť ďaleko, pretože to bolo takmer blízko pri Leninom dome. Zosadol som z koňa a jeden z mojich strážcov pridržal Auriciusa aby neušiel. Čupol som si k zemi, no zarazila ma krv. Keď som si oblízol prst, pocítil som chuť sladkej krvi. Patrila Belle. Teraz som začínal mať už väčšie obavy, kde je a čo sa jej stalo.

"Ty! Choď späť do hradu a povolaj viac stráži. Rozdelíte sa a všetci ju budete hľadať po okolí! Neskončíte pokiaľ ju nenájdete!" Rozkázal som a mračil sa na nich. Všetci poslúchli a začali hľadať. Ja som opäť vysadol na môjho koňa a modlil sa nech je Bella v poriadku. Keď ju nájdem prisahám bohu, že ju viac nenechám bez dozoru.

---------------------------------------------------------

Hlava ma neskutočne bolela a mala som tam zrejme aj krv, pretože jeden prameň vlasov bol celý červený. Šaty som mala zašpinené, no to nebolo ešte nič oproti tomu, ako som sa cítila práve teraz. Opustená, zronená a bezmocná. Na rukách som mala železné okovy, ktoré boli poriadne ťažké. Ledva som dokázala zdvihnúť ruku, no musela som na to vynaložiť veľkú snahu.

"Už si hore maličká." Keď sa ozval ten hlas, opäť na mňa prišlo znechutenie, no hlavne šok. Zrazu mi však prišlo zle. Napokon som sa vyzvracala a opäť pozrela na vraha mojej sestry.

"Č-čo ty tu robíš?" Opýtala som sa ho a sklopila hlavu, pretože ma celé telo bolelo.

"Snáď si si nemyslela, že ťa len tak nechám nie?" Usmial sa na mňa milo a mne sa chcelo opäť zvracať.

"Čo ešte chceš?" Nedokázala som sa naňho pozireť, pretože sa mi do pamäte opäť vrátili spomienky na Natashu.

"Oh, ale čo? Niekomu je smutno za jeho sestrou čo? Natasha ti musí veľmi chýbať alebo skôr Lena?" Nadvihol obočie a ja som nechápala, čo tým myslí.

"Čože?" Pozrela som naňho zmätene a čakala vysvetlenie.

"Takže ty to nevieš? Tvoja sestra možno bola múdra a vedela čarovať, no vo svete ľudí to nedokázala." Začal sa smiať a ja som nerozumela.

"Vieš, tvoja údajná sestrička Natasha bola v skutočnosti Lena Ghanova." Keď to povedal, ostala som naňho šokovane pozerať.

"Klameš! Zomrela pred mojimi očami!" Zvrieskla som a z očí mi išli slzy.

"Naivná Isabella Parkerová alebo skôr Tanya Isabella Ghanova." Začal sa smiať ako psychopat, no potom prestal. Vôbec som tomu nerozumela. Ja nemôžem byť Ghanova. Celý čas som žila vo svete ľudí, proste nemôžem! To je nemožné! Alebo je?

"Neverím ti!" Zavrčala som a pozerala naňho s odporom.

"Nie? Tak je na čase aby si počula ďalší príbeh, tentokrát celý a pravdivý." Tajomne sa usmial a pridali sa k nemu ďalší dvaja chlapi. A do riti...








Tak a máme tu ďalšiu časť! 😋🥰🥰❤️❤️ Ako sa Vám páči? 😇

Dark TruthWhere stories live. Discover now