Trénovali sme už hodinu a mne to vôbec nešlo.
"No tak Bella, sústreď sa!" Prikázala Xinera a opäť ukázala na terč, ktorý mám zneškodniť. Natiahla som ruky, zavrela oči a zadržala dych. Keď som otvorila jedno oko, tak nemiesto terča tam stála oranžová tekvica.
"To fakt?" Pozrela na mňa s nadvihnutým obočím a skoro sa rozosmiala.
"Mňa porazí, veď vidíš, že mi to nejde." Môj pohľad bol zmorený a s trucom som si ľahla na zem.
"Čo sa deje?" Ozval sa Aloysiusov hlboký a hrubý hlas, keď sem prišiel a ja som pretočila očami, pretože Xinera mu všetko nabonzovala. Aloysius sa zasmial nad tou tekvicou a ja som dostala zlosť. Bola som nahnevaná, že sa smeje.
"Tak už dosť!" Skríkla som a zrazu z toho terča bol len ohnivý terč. Všetci hodili vypúlené oči na mňa a potom znovu na terč.
"Zdá sa, že keď sa nahnevá, vtedy ovláda bojovú mágiu." Zamyslel sa Aloysius a Xinera si niečo zapísala do papierov.
"No mám pocit, že na dnes sme už asi skončili. Viac z nej von nedám." Potľapkala ho po pleci a ja som pretočila očami a balila si svoje pomocné veci, ktoré ani neviem na čo slúžili.
"Bella?" Oslovil ma a ja som len hmkla nech rozpráva ďalej.
"Chcel by som ťa dnes večer niekde zobrať. Stráže nám osedlajú kone, takže buď pripravená o deviatej večer." Keď to dopovedal, tak sa vybral preč. Otočila som sa za ním a pozerala ako kráča. Chce ma niekde zobrať? Čo si myslí, že som mu už odpustila všetko? Tak to ani náhodou. Lenže nebudem si robiť zbytočné problémy a radšej poslúchnem. Keď som sa vrátila do hradu mierila som rovno do našej izby. Zatvorila som dvere a pohľad mi padol na posteľ, kde bol malý papierik. Podišla som bližšie a vzala ho do ruky.
"Užívaj si luxus, ktorý máš, pretože už onedlho ho mať nebudeš. Stretne ťa rovnaký osud, aký stretol aj Lenu." Keď som si to prečítala, nerozumela som. Kto po mne ide okrem Kyerana? Kyerana som už ako tak poznala a vedela som, že on to nenapísal. Mala by som to možno ukázať Aloysiusovi aby o tom vedel. Na druhú stranu ma chce dnes zobrať von, takže mu to ukážem až zajtra. Čím to je preboha napísané. Keď som sa pozrela bližšie zistila som, že je to krv. No fuj. Ten niekto je pekne nehygienický. Vyšla som z izby a mierila rovno po dlhej chodbe. Jedny dvere, boli z veľkým znakom, ktorý mi niečo pripomínal. Keď som ich otvorila, ocitla som sa v krásnej izbe. Celá bola krémová a veľmi sa mi páčila. Bola tu aj obrovská skriňa, ktorá ma tiež veľmi zaujala. Prišla som k nej bližšie a otvorila ju. Bolo tam nespočetne veľa šiat, ktoré zrejme mali patriť Lene alebo skôr patrili? To bohužiaľ netuším. Jedny šaty ma však zaujali najviac. Neboli vôbec luxusné ani príliš prečačkané. Boli krásne samé o sebe a to sa mi najviac páčilo. Zvesila som ich dole a obzrela si ich z blízka. Boli krásnou bordovou farbou a stryh mali z priesvitnej látky, takže mi bude viac vidieť na prsia než kedykoľvek predtým. Skvelé, aspoň ho trochu vyprovokujem. Uškrnula som sa a vyšla z izby.
"Oh, prepáčte?" Zastavila som slúžku a ona sa uklonila.
"Dali by ste ich vyčistiť a pripraviť na dnes večer? Do pol deviatej nech sú v izbe prosím." Usmiala som sa a slúžka bez slova len prikývla hlavou a odišla. Nuž, niektorí sú tu veľmi priateľský. Len som pokrútila hlavou a išla späť do izby.
Keď sa blížil večer a šaty mi už došli, tak som sa išla do nich obliecť. Obávala som sa, ako mi padnú, keďže pás mali dosť úzky a Lena bola určite pekná žena, no na počudovanie mi padli akoby boli robené pre mňa. Krásne mi sedeli a ešte viac o to boli pohodlné. Rukávy sa mi zdali celkom staromódne, pretože mali veľký akoby objem, no nejako mi to teraz veľmi ani neprekážalo. Keď už bol najvyšší čas ísť, tak som sa vybrala k stajniam. Videla som tam už čakať Aloysiusa. Mal na sebe rovnaké oblečenie ako vždy, no stále inej farby. Tentokrát ho mal čierno biele a do pekla! Vyzeral v tom vážne brutálne super!
"Som tu." Ozvala som sa a on aj strážci sa otočili. Tým zabehli všetky slová a Aloysius ostal na mňa pozerať, no však bez akejkoľvek emócie. Obávala som sa, že sa naštve a preto som len sklopila pohľad a zakusla si do pery. Všimla som si, že ma prešiel pohľadom a potom sa otočil na chlapov.
"Nemáte čo robiť?!" Zavrčal sa vraždil ich pohľadom. Oni sa vybrali do stajni po svoje kone a ja som sa uchechtla.
"Vyzeráš dobre." Odkašľal si a podal mi ruku aby mi pomohol nasadnúť na môjho koňa.
"Ďakujem, trochu som sa obávala, či sa nenaštveš." Zasmiala som sa, no potom som sa chytila za spánky, pretože ma rozbolela hlava.
"Čo sa deje?" Opýtal sa a vysadol na koňa aj on.
"Ale nič, som v pohode." Darovala som mu pohľad späť a vyrazili sme na cestu.
"A kde to vlastne ideme?" Bola som zvedavá, pretože sme cválali po dosť zlej ceste a nemala som z toho príliš dobrý pocit.
"Uvidíš." Pozrel na mňa narýchlo a potom opäť na cestu. Zrazu sme zastali pri nejakom väčšom dome, ktorý bol celý zhorený. Vôbec som nevedela, komu to patrí, no potom som si spomenula na spomienku s Lenou.
"To je Lenin dom." Povedala som potichu, no Aloysius to počul.
"Ako to vieš?" Pozrel na mňa zamračene a zosadol z koňa.
"Neviem, len som si tipla." Mykla som plecami a dúfala, že tomu uverí, pretože som nemala náladu si vymýšľať ďalšie nezmysly a hádať sa s ním.
"Máš pravdu, bol to jej dom." Povedal a potom podišiel na miesto, presne oproti domu. Možno tu naposledy stál a pripomínal si staré časy. Mňa však zaujal malý hrob na ľavom boku. Podišla som bližšie a oprášila prach z náhrobného kameňa.
Tanya Isa Ghanova
*19.8.1283
+30.2.1950
Prešla som rukou po mene, ktoré mi prišlo veľmi známe.
"Bola to jej sestra." Ozval sa Aloysius a ja som sa na malú chvíľu naňho otočila.
"A ako zomrela?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď.
"To nikto nevie. Jej rodina to utajila a vzala si to do hrobu." Povedal a pozeral na ten hrob tiež.
Tak a máme tu ďalšiu časť! ☺️😇❤️❤️ Ako sa Vám páčila? 😘
YOU ARE READING
Dark Truth
RomancePokračovanie knihy Dark Mystery•√ Začalo sa to všetko tým, že som spoznala chalana, do ktorého som sa zaľúbila a chcela s ním rodinu, lenže v jeden moment, keď sa dozviete ukrutnú pravdu sa všetko zmení. Dovolenka, ktorá mala byť našim najkrajším zá...
