Dark Truth

Epilóg

Stál som na terase a pozeral do diaľky. Premýšľal som, o čo všetko som prišiel. Bella mi len tak umrela v boji a to kvôli mne, aby nás všetkých ochránila a oslobodila od Kyerana. O pár minút sa konal pohreb a ja som nemal odvahu tam vôbec ísť. Čo by som tam robil? Viem, že treba prejaviť úctu k zosnulej a hlavne, keď to bola naša kráľovná, hlavne moja, no ja som to nejako nedokázal. Nechcel som si pripustiť, že tu už nie je. Mal som stále v sebe pocit, že ochvíľu vbehne do izby a hodí na mňa ten svoj krásny nahnevaný pohľad a nebude sa so mnou rozprávať. Dal by som za to všetko, aj keby na mňa už neprehovorila do smrti, no len aby tu bola. Bez nej bolo toto sídlo prázdne a bez duše. Dokonca to bolo vidieť aj na služobníctve, že sú z toho úplne na dne. Obľúbili si ju tak isto ako ja.

"Klop, klop. Aloysius? Je už čas." Do izby vošla moja matka a ja som mal silné nutkanie na ňu nevybehnúť.

"Už si spokojná matka?" Opýtal som sa jej s kľudom a upravil si vlasy spolu s oblečením. To bolo celé čierne. Pochybujem, že v najbližšej dobe si na seba dám nejaké iné.

"Nerozumiem." Podišla bližšie a pozrela sa na mňa.

"Nikdy ti nebola žiadna dosť dobrá mama." Pootočil som na ňu hlavu a pozrel na ňu zamračene, no v očiach mi určite musela vidieť veľkú bolesť. Predsa vaša mama vie vždy najlepšie, čo Vám je.

"Synak ja som ti chcela iba dobre. A ona bola ďalšia, ktorá chcela tvoje penia..." Nedohovorila, pretože som jej opäť skočil do reči.

"Matka! Ona nechcela moje peniaze! Myslíš si, že by som si takú ženu pustil k telu? Nemáš pocit, že z minulosti som sa už poučil? Ty ani len netušíš koľko krát som jej čítal myšlienky a dozvedel sa z nich, že jej nejde o moje peniaze." Aj keď som sa to snažil matke vysvetliť, tak ona si stále tvrdila len svoje..

Stál som v hlavnej sále, kde mám svoj trón a kde sa nachádzalo kopec upírov, ktorí prišli na pohreb.

"Vitajte. Na začiatok by som chcel povedať pár slov. Isabella, ktorú sme všetci poznali nám bude veľmi chýbať a pevne dúfam, že pokoj našla aspoň na druhej strane, keď už tu jej nemohol byť dopriatý." Keď som to povedal, všimol som si, že do miestnosti vstúpil Lord Marcus. Nechápal som, čo tu robí. Neukázal sa tu od vtedy, od kedy som zabil Kyeranovych rodičov.

"Teraz sa všetci presunieme na cintorín." Vyzval som ich a počkal, kým tu ostanem iba ja a Marcus. Keď všetci odišli podišiel som bližšie k Marcusovi a zadíval sa naňho.

"Prečo si tu?" Položil som mu hlavnú otázku a on vytiahol zo svojho plášťa nejakú obálku.

"Bella ma poprosila, nech ti o tom nehovorím. Vtedy keď si ju hľadal a nevedel nájsť, tak bola u mňa. Toto napísala pre teba. Neviem, čo tam je, ale poprosila ma ešte o jednu vec a to aby si na jej pohrebe nebol." Keď to vyslovil nemohol som uveriť, čo práve počujem.

"Ako sa...." Nedohovoril som, pretože sa usmial a tým ma umlčal.

"Ja som ti tu nerpišiel rozkazovať Aloysius, samozrejme je to všetko na tebe, no ja som len splnil svoju úlohu, čo som mal a hlavne ma poprosila nech si to prečítaš. Ak chceš môžem ich vonku trochu zdržať. Poviem, že ti prišlo zle, dobre?" Opýtal sa a ja som len prikývol. Vrátil som sa späť do izby a v rukách som stále držal obálku. Pomaly som ju otvoril a vytiahol z nej papier.

Ak toto čítaš Aloysius, tak už som dávno po smrti. Haha, vlastne nie až tak celkom. Ja viem, ešte aj po smrti dokážem byť sarkastická, že? No to je jedno. Ak toto čítaš, tak prosím nenahnevaj sa na mňa. Zapredala som sa. Vlastne lepšie povedané zapredala som svoju dušu a telo najvyšším bohom a tí mi dovolili bojovať v boji. Asi tomu teraz nerozumieš, ako je to možné. To nevadí, ani ja som tomu nerozumela, ale keď som prišla tam, kde lúče slnka dopadnú hneď, ako sa objaví slnko na obzore, tam som našla všetky svoje odpovede. Tie ma zaviedli za bohmi, ktorí mi dali jasné odpovede ku všetkému. Či mám zmysel života a s kým. Tvoje úmysly som nikdy nechápala Aloysius a to ma asi najviac na tebe zaujímalo a priťahovalo. Keď si sa stále mračil tak si vyzeral strašne krásne až som sa bála si priznať, že sa do teba zamilovávam každým dňom viac a viac. Bála som sa, bála som sa toho, že sa stane to, čo s Jamesom. Nechcela som viac zažiť takú bolesť, akú som zažila. Bohovia mi však dali na výber. Ja som si vybrala Aloysius. Vybrala som si teba a lásku. Bohužiaľ naše dieťa som nedokázala zachrániť a možno to takto malo byť. Jedno však určite viem už na sto percent. Ľúbim ťa a ak by som mala možnosť, tak by som ti to povedala aj do očí.