Dark Truth

13. Časť

"Čo všetko vieš o Lene?" Opýtal sa a stále stál u mňa tak blízko. Nie žeby mi to bolo nepríjemné, no vlastne bolo, lebo tiež som chcela svoj osobný priestor, čo on zrejme nepostrehol. Ja neviem, títo upíri mi prídu strašne nevšímavý, okrem Aloysiusa. Nie žeby som mu nadržiavala, ale tak chápeme sa.

"Nuž podľa toho čo mi povieš, tak sa možno dozviem viac a možno sa dozviem menej." Zasmiala som sa, no jemu do smiechu nebolo. Oficiálne usudzujem, že tento upír nemá zmysel pre humor.

"Dobre, tak začnem na začiatku." Otočil sa mi chrbtom a sadol si oproti. No super a to ma ani nepohostí? Iste to bude na dlho.

"Kedysi dávno žila rodina Ghanova. Všetci ich volali Ghanovci, pretože ich mali všetci radi. Boli to milí ľudia a každému pomáhali. Potom sa im narodili dve dcéry, ktoré boli nerozlučné, lenže jedna z ich dcér zomrela a tak im už ostala iba jedna a to bola Lena. Lena vyrastala v úplnom poriadku. Mala všetko, čo chcela! Lenže najviac jej chýbala jej sestra, ktorá zomrela. Stále za ňou chodievala na hrob, delila sa o všetko, čo mala, čo dostala. Aj po smrti s ňou trávila veľa času. Rodičom to vlastne nevadilo, veď prečo aj, keď aj oni zažili veľkú bolesť. Keď Lena prešla do puberty začala sa stretávať s rôznymi upírmi vysoko postavenými z tohto sveta. Na jednom večierku sme sa stretli všetci traja. Ja, Lena a Aloysius. S Lenou som si dobre rozumel. Začali sme spolu chodievať von, ale Lena ma vždy považovala iba za kamaráta!" Videla som, že v očiach má plamene zlosti. No čo? Neberiem jej za zlé, že sa jej viac páčil Aloysius, veď sa pozrite na tie jeho sva... Dosť!

"Snažil som sa, veľmi! No ona sa poza môj chrbát zaľúbila do toho idiota Aloysiusa! Keď oznámili ich vzťah, bol som zdrvený. Prečo by aj nie, že? Keď ti niekto poza tvoj chrbát klame, že ťa má rád! Dlhé dni som sa utápal v žiale a prisahal, že raz sa mu pomstím. Potom však prišla vojna! Moji rodičia sa však pridali na stranu ľudí a v tej dobe to bolo neprijateľné. Keďže Aloysius mal byť korunovaný na kráľa tohto sveta, tak musel spraviť to, čo žiadali zákony. Popraviť zradcov a dohliadnuť na poriadok. Mal toľko hrdosti, že popravil mojich rodičov rovno pred mojimi očami. Vieš aké to je pozerať sa na umierajúcu matku a otca?! V ten deň som sa zaprisahal, že sa pomstím. Utiahol som sa do pozadia aby na mňa nikto nemal dohľad, kde som si pekne v úzadí budoval svoju armádu." Rozprával to s takou intenzitou až som sa bála, aký to bude mať koniec.

"Keď som bol pripravený, tak som vyrazil. V ten deň som sa ešte dozvedel, že Lena a Aloysius planujú svadbu a že Lena, moja drahá Lena čaká s tým idiotom dieťa! Nuž milá Bella tak som spravil, čo som sľúbil. V ten deň, keď som sa to dozvedel u mňa Lena navždy skončila. Prišiel som k jej domu a najprv som ho podpálil. Jej rodičia zahynuli už vnútri, no jej sa podarilo dostať von. Padla na kolená a prosila nech to nerobím, že jedného dňa na to škaredo doplatím, pretože ona má v zálohe tajnú zbraň. Vieš čo som spravil?" Opýtal sa ma a postavil sa.

"Vysmial som ju a pred očami všetkých, čo v tom dome ešte ostali a prežili som ju zabil. Z krku som jej strhol náhrdelník, ktorý vtedy mala a doniesol som ho pod nohy tomu bastardovi Aloysiusovi s pozdravom, že to bol iba začiatok. No ale vidíš koľko už rokov prešlo od vtedy? Vôbec sa nič nestalo, tak kde je tá jej silná zbraň? Lenže záhadou ostáva, prečo prenechala všetkú moc tebe. Poznali ste sa? Odkiaľ si ju poznala?!" Opýtal sa ma a prižmúril na mňa oči.

"Ja som ju nikdy nepoznala." Povedala som úprimne a pozerala naňho vystrašene.

"Posledné, čo mi ostáva je vyriešiť tú záhadu s tebou." Opäť si sadol a na tvári sa mu objavil milý úsmev. No neviem, či by som sa ja dokázala usmiať po tom, čo spravil tým upírom.

"Prečo si nechcel akceptovať to, že Lena si vybrala Aloysiusa namiesto teba?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď.

"Pretože si mala vybrať mňa! Ja som ju miloval! On nie! Zamiloval sa do nej až potom!" Zavrčal a spražil ma pohľadom.

"Ale tie oči, vidím v nich rovnaký strach ako mala ona." Zrazu spozornel a začal ma pozorne študovať.

"Neviem čím to je, ale si presne taká, ako ona." Bolo mi čudné, že sa so mnou rozprávať tak v pohode.

"Nuž a takto som sa nejako dostal na vrchol, Aloysius sa po jej smrti vzdal trónu, ktorý má vo svojom hrade a má ho tam vlastne iba na parádu." Zasmial sa a odpil si z kalicha, ktorý mu doniesla slúžka.

"To čo si urobil bolo zlé Kyeran." Keď som to povedala, svoj pohľad do mňa zabodol príliš.

"A to čo spravili oni dvaja mne nebolo zlé?" Nadvihol obočie a uškrnul sa.

"Tak som sa zbavil jednou ranou troch múch, ktoré boli najmocnejšie. Vlastne ostáva mi tu ešte jedna a to ty." Jeho oči zrazu nabrali odtieň červenej farby a už som videla, že sa ma chystá zabiť, no niekto ho predbehol. Kyeran ležal na zemi a Aloysius spolu s pár mužmi stáli pri mne.

"Nič ti nespravil?" Opýtal sa a prezrel ma zhora nadol. Len som pokrútila hlavou a chytila ho za ruku. Obaja sme rýchlo vyšli von a tam boli kone.

"Oh nie, zase toto." Zamrnčala som a Aloysius sa zasmial. Vyšvihol ma na jeho koňa a sadol si za mňa. Chytil do rúk tie ťažké reťaze, ktoré som ja minule skoro pustila k zemi a odišli sme preč skôr, než by nás stihol Kyeran chytiť. Kôň kráčal pomalým krokom a strážci sa o niečom zhovárali a sem tam na nás dvoch hodili očkom, či sme v poriadku a nič nám nehrozí. Aloysius a ja sme boli ticho ako dve muchy, ktoré vlastne tiež nie sú ticho, pretože keď lietajú tak ich počuť ako bzučia. Bolo to skôr také trápne ticho, v ktorom sme nevedeli, čo si povedať.

"Stále som naštvaný." Prehovoril hrubým hlasom a ja som pretočila očami. A je to tu opäť.

"Za čo akože?" Otočila som sa aby som naňho videla a on svojimi očami pozrel do tých mojich.

"Za to, že si si namiesto mňa vybrala toho debila a odišla s ním." Zavrčal to tak hrozivo, až myklo s koňom a to si nerobím srandu. Pane bože, tu sa ho hádam bojí aj slimák.

"Nemôžeš si zvykať, že budem vždy robiť všetko to, čo ty chceš." Odporovala som mu, čo ho vytáčalo.

"Lenže ja som do pekla tvoj Lord! A mňa máš kurva počúvať!" Mala som toho už plné zuby a tak som zosadla z koňa.

"Čo akože do riti robíš?" Otočil sa na mňa a aj strážci.

"Odmietam ísť s tebou na jednom koni. To si radšej zodriem nohy." Hodila som naňho zabíjacky pohľad a ďalej som kráčala.

"Fajn, ako myslíš!" Zavrčal a ďalej pokračoval sám. Idiot! Nemala som náladu ísť ďalej, pretože som bola už unavená, tak som nenápadne zastala a sadla si. Chvíľu som tam posedela, keď tu zrazu som započula hlas.

"Následuj ma."......

Tak a máme tu ďalšiu časť! 🤭😘❤️ Ako sa Vám páčila? 😇