7. Časť

231 13 2
                                    

Opäť sa mi to snívalo. Nevedela som, čo je to za miesto, no vedela som, že je pre mňa príliš dôležité. Potrebujem ho nájsť a zistiť, čo sa tu skutočne deje. Pocítila som niekoho dotyk na svojej ruke a cukla som sebou.

"Nie." Vyslovila som to nahlas a otočila hlavu na druhú stranu.

"Bella!" Niekto vyslovil moje meno príliš intenzívne a ja som sa prebudila. Keď som otvorila oči, zbadala som osobu, ktorú som chcela teraz asi najmenej vidieť. Bol to Aloysius.

"Čo zase?" Nadvihla som obočie a zatvárila sa kyslo.

"Mala si zlý sen." Pozrel na mňa teraz bez hnevu a bez všetkého, no aj tak som vedela, že to iba predstiera.

"No pokiaľ by si mi nespravil toľko zlého, tak by som nemala." Sykla som naňho na čo pretočil očami. Postavila som sa z postele a čakala kým odíde, aby som sa mohla prezliecť.

"Obleč sa a potom choď za Xinerou. Povie ti zopár vecí, ktoré budeš potrebovať na korunováciu." Povedal a chystal sa odísť, no zastavila som ho.

"Na čože to?" Nadvihla som obočie a opäť naňho pozrela zamračene.

"Nemám čas sa tu s tebou vybavovať, Xinera ti všetko povie." Otočil sa a odišiel. Oh, to je kretén! Ako ho ja len neznášam. Priala by som si aby....

"Bella!" Zvískla Xinera a ja som rázom prestala myslieť na človeka, ktorý mi tak znepríjemňuje život.

"Tu som." Zakývala som na ňu na chodbe, keď som už bola oblečená a išla za ňou.

"Výborne, inak ako sa máš?" Pozrela mi do očí a ja som videla tu úprimnosť z jej strany.

"Veď vieš, dá sa to." Uchechtla som sa a čakala, čo bude ďalej.

"Dobre teda, takže dnes by sme si mali prejsť také základné veci, ako je napríklad, kedy vstúpiš dnu, pretože sála bude plná ľudí chápeš, teda upírov a musí z teba vyžarovať rešpekt, hrôza a...." Prestala rozprávať a pozrela na mňa. Asi som mala príliš vydesený pohľad, pretože chytila moju ruku a začala ma utešovať.

"Ale ničoho sa nemusíš báť, nebude to nič hrozné." Nahodila úsmev, no mňa to nijako nepresvedčilo. Ako pôjde zo mňa hrôza, keď sa zľaknem aj tmy?!

"Jasné." Uchechtla som sa a priala sa zobudiť, pretože toto musí byť naozaj nepodarený žart.

"Takže, sandi si sem." Ukázala na stoličku, vedľa Aloysiusovej, na ktorej sedí každé ráno, keď raňajkuje, obeduje aj večeria.

"Je to nutné sedieť pri ňom až tak blízko?" Určite moja tvár musela vyzerať komicky, pretože sa zasmiala.

"Prežiješ to." Žmurkla na mňa a potom ukázala prstom na stoličku.

"No dobre teda." Zahundrala som a sadla si vedľa neho, aj keď tu teraz nebol.

"Takže tieto príbory sú veľmi dôležité, mala by si vedieť na čo sa používa ktorý." Oboznámila ma so situáciou a čakala kedy začnem.

"Kriste pane, to ich tu viac ešte nemôže byť?" Nadvihla som obočie a pozrela na ňu pohľadom alá vážne?

"Nuž tu nie si v nejakom domčeku, kde máš pár vidličiek a lyžičiek. Tu si v hrade, takže ich bude o trochu viac." Milo sa usmiala a ja som sa rozosmiala.

"Chcela si povedať o milión viac." Poukazovala som jej všetky príbory na čo slúžia a Xinera len stále prikývla.

"Si dobrá, myslela som si, že to ovládať nebudeš." Zasmiala sa a ja som sa uchechtla.

"Sama netuším, odkiaľ to viem." Mykla som plecami a vložila si do úst sústo šalátu.

"No vieš, bude to tým, že...." Nestihla dopovedať, pretože do miestnosti prišla Aloysiusova matka.

"To by už stačilo, nechajme ju trochu aj oddýchnuť." Usmiala sa na Xineru, no potom sa aj akoby zamračila a ja som nechápala.

"Veď som ledva vstala." Pozrela som na jeho matku a opäť na Xineru.

"Veď áno, ale Xinera ti taktiež zabudla povedať, že polovica tých blbých upírov neovláda tie zásady tak dobre ako ty." Mávla nad tým rukou a prisadla si ku mne.

"No dobre teda." Zasmiala som sa a premýšľala, čo dnes budem robiť. Asi by som mala začať o sebe zisťovať, akú moc v skutočnosti mám.

Chystala som sa práve vstať, keď tu do miestnosti prišiel Aloysius a ako vždy sa mračil. Svojím pohľadom vyhľadal ten môj a mňa až striaslo. Samozrejme, prečo by aj nie, keď mi už spravil toľko zla.

"Bella? Môžeš? Potrebujem sa s tebou porozprávať o tom útoku s drakmi." Ach no výborne, čakala som to, úprimne. Vedela som, že ten rozhovor raz príde, no netušila som, že si dá až tak na čas. Mala som pocit, že by som opäť minút už asi zomrela. Srandujem, samozrejme že som bola ešte stále mladá. Postavila som sa a bez ďalších slov ho následovala. Kráčali sme po chodbe, ktorú som ešte nepoznala, pretože som nemala čas spoznať celý tento obrovský hrad alebo čo to vlastne je.
Zahli sme do prava a vošli sme dnu do obrovskej miestnosti.

"Pani." Obzrela som sa okolo seba a obdivovala ten luxusný nábytok a všetko možné. Nie som zlatokopka, ale tak si povedzme úprimne, kto by na to nepozeral!

"Vysvetli mi do pekla, prečo si tam išla!" Zrazu sa ku mne prudko otočil a schytil ma za ruku.

"Au to boli!" Škubla som sebou, pretože ma to naozaj bolelo.

"Tak odpovedz!" Zavrčal a prepaľoval ma pohľadom.

"Veď ja neviem, proste som mala taký pocit, že som tam mala byť." Moja odpoveď ho zrejme prekvapila, pretože ma pustil.

"Viac ťa už nechcem pri žiadnej takej bitke vidieť! Je to nebezpečné a nebudem riskovať, že sa ti niečo stane!" Sykol mojím smerom a potom odišiel. To bolo všetko? Veď povedal, že si to vybavíme, nie? Čakala som že ma udrie alebo niečo, ale on nič. Zaujímavé....

---------------------------------------------------------

Kráčal som po chodbe smerom späť do sály, kde sa mám stretnúť s mojimi radcami, ktorí mi tak povediac organizujú život, no to len dočasne, pokiaľ sa neožením. Vstúpil som dnu a všetci sa postavili. Pokynul som rukou nech si sadnú a sadol som si tiež.

"Tak, čo máme nové?" Opýtal som sa a čakal, čo sa dozviem.

"Pane, mali by sme sa porozprávať o tom útoku, ktorý sa odohral pred pár dňami." Ozval sa jeden a ja som pretočil očami.

"A čo s ním? S Bellou som to už vybavil." Povedal som, no videl som, že ani jeden s tým nebol spokojný, čo ma mierne znepokojovalo.

"A aký dostala trest?" Zrazu sa ozval druhý a mne tým vyrazil dych. No pravda, vždy keď ma niekto neposlúchol, tak dostal trest.

"Žiadny." Povedal som pevným hlasom a všimol si, že si vymenili pohľady a potom pozreli opäť na mňa....

---------------------------------------------------------





Takže máme tu novú časť! 😛❤️🥰 Ako sa Vám páči? 😎

Dark TruthWhere stories live. Discover now