"Ako prosím? Veď oni začali útočiť na náš pozemok, to som to mal nechať iba tak?" Opýtal sa ma pobavene a ja som opäť pretočila očami.
"Nemusel si začať hneď útočiť." Zavrčala som.
"Nie každý rozumie drakom Bella, to by si si mala uvedomiť." Tak týmto ma úplne naštval. Drak za mnou hrozivo zavrčal a z papule vychŕlil oheň tesne nad mojou hlavou a potom vzlietol na nebo a odletel preč aj s ostatnými. Aloysius ostal prekvapene pozerať, no nie na mňa, ale na drakov.
"Zabezpečte lepšie pozemok a ju odneste späť do hradu pokiaľ nevyvedie ďalšiu hlúposť." Mávol rukou a vybral sa späť. Prosím? Tak ja mu zachránim život ani neviem ako a on sa mi takto odvďačí? Bola som opäť neskutočne nahnevaná. Keď som sa vrátila do sídla, tak som vošla do našej izby a nemienila odtiaľ vyjsť.
"Idiot!" Skríkla som a zhodila vázu zo stolíka, ktorá tu bola. Vôbec ma netrápilo, že je to jeho majetok.
"Príde si len tak do môjho života, zničí ma, moje city, moje všetko a ja mu napokon zachránim život a on sa mi ani nepoďakuje!!!" Zvrieskla som opäť a snažila som sa ukľudniť. Švihla som rukou a keď som otvorila privreté oči v stene boli zapichnuté čudné ostré špicaté kovové tyčky. Podišla som bližšie a pozrela sa na to. Bola to určite nejaká zbraň, teda prostriedok, ktorý neviem odkiaľ sa tu nabral. Chvíľu som na to ešte hľadela až napokon sa ozval jeho hlas.
"Bella?" Oslovil ma a ja som zdvihla svoj pohľad naňho.
"Čo sa tu do čerta stalo?" Mračil sa tak, ako vždy a ja som pretočila očami.
"Netuším." Mykla som plecami a odišla od tých zapichnutých vecí v stene ďalej.
"Bella, teraz mi povedz, čo sa to tam stalo." Spokojne si sadol na posteľ a čakal, kým mu to poviem.
"Oh a čo takto: Ahoj Bella, ako sa máš? Ja sa mám úžasne, a čo ty? Vieš, ďakujem ti, že si mi zachránila život!" Sykla som a zamračene naňho hľadela.
"Ako si sa dokázala s tým drakom spojiť? Sú naši odveký nepriatelia. Stále proti nám útočia. Čo si tam zistila?" Nadvihol obočie a moje otázky odignoroval. No to sa mi snáď sníva!
"Až sa so mnou začneš rozprávať ako s normálnym človekom, tak ti možno odpoviem." Vypľula som to naňho hnusne a vyšla z izby. Tresla som dverami a mierila von zo sídla.
---------------------------------------------------------
Keď odišla, tak som si povzdychol. Je to s ňou naozaj ťažké, pretože je hrozne tvrdohlavá. Mávol som rukou a objavil sa môj kalich s krvou. Vypil som ho celý a potom sa pobral do svojej miestnosti, kde mám trón. Sadol som si a premýšľal.
"Synak!" Zvískla moja matka na čo som pretočil očami.
"Vitaj matka, čo tu robíš?" Opýtal som sa jej, pretože nedala vedieť, že dnes príde.
"To už nemôžem prísť pozrieť svojho syna, ktorému sa darí?" Opýtala sa a zamračila. Slúžka jej doniesla pohár s vodou a ja som sa uchechtol.
"Loreta!" Skríkol som na slúžku, ktorá hneď pribehla.
"Choď matke pripraviť izbu." Rozkázal som a hneď na povel poslúchla. Vybehla celá natešená a hneď sa začala rozprávať s ostatnými.
"Tak, čo máš nové?" Usmiala sa na mňa a čakala, čo jej poviem.
"Kde do riti je!" Uchechtol som sa na Bellin hlas, čo značilo že ma hľadá.
"Nuž matka, môžeš sa rovno spoznať s mojou spriaznenou dušou." Poukázal som na Bellu, ktorá práve vstúpila dnu.
"Oh." Bolo jediné, čo Bella vyslovila, keď sa raz pozrela na mňa a potom na moju matku.
"Oh vitaj drahá! Som nesmierne rada, že ťa konečne spoznávam." Matka k nej podišla a nastavila jej ruku. Bella na ňu len pozrela pohľadom alá šibe tej ženskej. Ja som si podoprel hlavu rukou a pokrútil s ňou. Nuž, budem musieť Bellu naučiť našim pravidlám.
"To nič." Matka ruku zložila a nahodila trochu falošný úsmev.
"Bella môžeš nás chvíľu nechať?" Opýtal som sa jej a so zamračeným pohľadom odišla.
"To dievča sa mi veľmi nepáči." Povedala matka jednoznačne.
"Mama, je to Bella a dostala mágiu od Ghanovcov." Keď som to povedal ostala na mňa prekvapene pozerať.
"To si robíš srandu?" Opýtala sa neveriacky a ja som sa zamračil.
"Nie, prečo? Vieš niečo, čo ja nie?" Nadvihol som obočie a postavil sa.
"Ale jasné, že nie." Mávla rukou a potom sa opäť pozrela smerom, ktorým Bella pred malou chvíľou vyšla.
"Tak ja sa idem vybaliť. Papa." Zamávala mi a potom odišla. Typická mama, nikdy toho veľa nepovie, aj keď teraz bola trošku výrečná...
---------------------------------------------------------
Rýchlo som sa ponáhľala a dúfala som, že to dievča dostihnem. Ak dostala naozaj mágiu od Ghanovcov, tak sa s ňou musím porozprávať.
"Bella?" Skríkla som na ňu, keď som si ju všimla vyjsť von zo sídla.
"Áno?" Otočila sa ku mne a usmiala.
"Môžem na slovíčko?" Opýtala som sa a dobehla ju. Mierili sme do záhrady a zastavili sme sa pri záhone, kde boli kvety úplne vyschnuté. Boli to červené ruže.
"Samozrejme, čo potrebujete?" Opýtala sa a kľakla si k nim.
"Počuj Bella, počula som že si dostala mágiu od Ghanovcov. Je to pravda?" Opýtala som sa tak trochu nenápadne. No skôr priamo, ale tak čo narobím.
"Čože?" Zatvárila sa nechápavo akoby o tom nevedela.
"Ty to nevieš?" Nadvihla som obočie a pozrela na ňu chápavým pohľadom.
"No ja naozaj netuším, o čom to tu hovoríte. Teda stalo sa mi zopár divných vecí, ale žeby to bola mágia?" Pozrela na mňa zmätene a ja som mávla rukou nad kvetami, ktoré rázom hneď obživli.
"Ako ste to dokázali?" Opýtala sa ma a usmiala sa. Och, ten úsmev, ako jej mama. Už som si bola na sto percent istá, že je Ghanova.
"Poď, musím ti niečo dôležité povedať." Ponúkla som jej svoju ruku, ktorej sa váhavo no napokon s rýchlosťou chytila a spolu sme začali kráčať ďalej po záhrade....
---------------------------------------------------------
Tak a máme tu novú časť, ako sa Vám páči? 🥰❤️❤️
YOU ARE READING
Dark Truth
RomancePokračovanie knihy Dark Mystery•√ Začalo sa to všetko tým, že som spoznala chalana, do ktorého som sa zaľúbila a chcela s ním rodinu, lenže v jeden moment, keď sa dozviete ukrutnú pravdu sa všetko zmení. Dovolenka, ktorá mala byť našim najkrajším zá...
