Dark Truth

24. Časť

"Vidím, že pokiaľ stále žiješ ty, tak bude odolávať aj tej najväčšej mágii, aká na ňu padne ty špina." Keď to vyslovil, tak som tomu vôbec nerozumela.

"O čom to vraví?" Opýtal sa Aloysius a otočil sa na moju mamu.

"Drží ju pod svojou mágiou! Nič si nepamätá! Prosím urobte niečo!" Prosila moja mama a Aloysius sa vtedy na mňa otočil.

"Kyeran okamžite s tým prestaň!" Pozrel naňho a vraždil ho pohľadom.

"Ale, ale? Nebodaj sa bojíš o svoju milovanú?!" Usmial sa a chytil ma okolo pása. Aloysius sa ešte viac mračil a chcel sa naňho rozbehnúť, no ďalší chlap ho zadržal.

"Pusť ma Kyeran!" Sykla som a on na mňa vypleštil oči.

"Vidím, že to bude musieť ísť po zlom." Schytil ma ešte silnejšie a pozrel mi rovno do očí. Keď sa môj pohľad stretol s tým jeho a snažila som sa vymaniť z jeho stisku, bolo už neskoro. Pootvorila som jemne pery a potom som cítila akoby sa mi zahmlil pohľad a ja som bola pod hypnózou.

"Vojna môže začať!" Zvolal s úsmevom a môj pohľad sa otočil k nim. Pripadala som si ako nejaký robot, ktorý poslúcha jeho príkazy, pretože som stála bez pohybu.

"Ma ju úplne pod svojou mocou." Niekto povedal, no mne ten hlas prišiel odporný a priala som si aby ten človek zomrel.

"Bella urob mi láskavosť. Zabi ju." Poukázal na dievča, ktoré pred tým stálo pri Aloysiusovi a mne sa na tvári objavil úsmev.

"S radosťou môj pane." Zdvihla som ruku a v nej sa vytvorila ohnivá guľa. Chystala som sa tu ohnivú guľu poslať jej smerom, no niečo mi v tom zabránilo. Netušila som čo to je, ale paralizovalo ma to a ja som sa nedokázala pohnúť.

"No tak Bella! Zabi ju!" Prikázal znovu a pozrel ich smerom. Dievča pozeralo na mňa a Aloysius vedľa nej ma pozoroval tiež pripravený ju ochrániť.

"Ono to nejde pane." Prehovorila som priškrtene a medzi tým, ako som sa snažila, tá guľa už dávno zanikla.

"Znovu!" Skríkol a zintenzívnel viac pohľad. Vytvorila som guľu, ktorá bole celá čierna a tým pripomínala popol. Hodila som ju ich smerom, no Aloysius to odrazil svojim mečom a potom sa na mňa zamračil. Mňa ten hod dosť zabolel, takže som si jemne pošúchala spánky.

"Znovu! Tento krát použi ľad." Uškrnul sa a pozrel na Aloysiusa. Zdvihla som ruku k nebu a o pár sekúnd začali padať ľadové ostré špice, ktoré boli na dotyk nepríjemné. Aloysiusovi vojaci sa postavili do obrannej pozície k svojmu lordovi a chránili ho za každú cenu. Čím viac som proti nemu bojovala, tým viac som trpela. Nechápala som, čo sa to so mnou deje.

"Tak už ich konečne zabi!" Zavrčal Kyeran a schytil ma silno za lakeť.

"Nechci ma naštvať. Pre toto si trénovala, tak ho zabi!" Sykol mi do ucha a čakal, kým zaútočím. Vytvorila som ohnivo vodnú guľu s ostrými šípmi a poslala ju rovno na neho, no on sa tomu ubránil akoby tancoval balet. Mňa každý útok stál množstvo sily a ani som nepostrehla, kedy sa mi spustila krv z nosa. Nehovoriac o tom, že naši vojaci a tí jeho sa dali už dávno do boja. Všade sa ozývali ťažké zvuky kovu, ktoré sa odrážali od seba. Meče do seba narážali jedna radosť a vždy padla nejaká obeť. Či už to bolo na našej strane alebo na jeho. Kyeran prešiel do protiútoku a chcel zabiť Aloysiusa, zatiaľ čo ja som naňho útočila tiež, no potom sa stalo niečo zvláštne.

Zahmlenie a brána okolo mojej mysle sa uvoľnila a ja som padla na kolená. Ruky som mala doráňané a tvár som mala takmer celú zakrvavenú. Nevládala som už.

"Bohovia mágie, ak ma počujete, prosím! Príďte nám na pomoc." Povedala som, než som spadla na zem a nedokázala som sa viac postaviť. Privrela som oči a zrazu sa mi v temnote začali zobrazovať postavy a rôzne spomienky. Spomienky na rodinu, na priateľov dokonca aj na moju lásku. A vtedy som to zbadala. Aloysiusova tvár, ako na mňa hľadel a potom tu bola Kyeranova tvár, ktorá ma vždy chcela vidieť mŕtvu. Pomedzi obrazy som započula zvuky vrčania, čo značilo že sa tu odniekiaľ zjavili vlci a potom hlasný rev. Nebol to rev leva alebo pantera, ale draka! Keď som otvorila oči zbadala som na oblohe kopec drakov, ktorí vychŕlili svoj oheň proti Kyeranovim bojovníkom a pristáli na našej strane. Ja som ubolene ležala na zemi a ďakovala bohom, že vypočuli moje prosby.

"Toto nie je koniec! Nevyhraješ opäť!" Zavrčal Kyeran a ja som pocítila bolesť. Keď som opäť otvorila oči videla som, že Kyeran zasiahol Aloysiusa do ramena.

"Konečne! Víťazstvo bude moje!" Začal sa smiať a potom ma hľadal. Keď ma našiel tak sa zasmial.

"No len sa pozri, vraj ona bude silná. Veď ťa ani zabiť nedokázala. Môže sa hanbiť." Smial sa a potom sa otočil a začal kráčať preč. Ja som sa pomaly priplazila so svojou silou, ktorá mi ešte ostala ku Aloysiusovi a pozrela mu do očí. Nikdy som nevedela vyčítať jeho emócie a do pekla! To sa mi tak neskutočne na ňom páčilo! Priložila som svoju ruku k jeho ramenu a privrela oči. Keď som ruku zložila a ostala ležať na zemi, počula som ako sa postavil a skríkol na Kyerana.

"No to nie je možné! Koľko krát ťa budem musieť zabiť, aby si už konečne bol mŕtvy?!" Zavrčal a stavím sa, že nevraždil pohľadom jeho, ale mňa.

"Ale prv sa postarám o ňu!" Poukázal svojim mečom na mňa a ja som sa podoprela rukami, no nevládala som. Keď sa opäť rozbehol ku Aloysiusovi, ktorý bol otočený mojím smerom, rýchlo som v sebe nazbierala silu a vytvorila obranné pole. Keď sa Aloysius konečne otočil, tak si všimol, že Kyeran sa snaží zničiť moju bariéru. Keď sa mu to podarilo, Aloysius neváhal ani sekundu a hneď naňho zaútočil. Odhodil ho svojim mečom ďalej a potom sa za ním rozbehol.

Neviem koľko minút už ubehlo, no ja som stále ležala na zemi a boj stále prebiehal.

"Pozdravuj v pekle suka!" Otvorila som oči a všimla si Kyerana ako drží v ruke meč a uškŕňa sa na mňa. Potom prišla bolesť. Zapichol meč rovno cezo mňa do zeme a ja som sa ho chytila, no už som ho nedokázala vytiahnuť. Začala mi tiecť z rany krv a ledva som sa dokázala normálne nadýchnuť. Boj rázom ustál, pretože sa ozval priestorom bolestný rev drakov, ktorí hneď vzlietli na oblohu a odleteli preč a vlci stiahli svoje uši a chvosty a tiež utiekli preč.

"Nie!" Skríkla moja mama a spadla na kolená.

"Isabella!" Skríkla niekde v diaľke a tušila som, že hneď príde aj Aloysius. Keď sa tak stalo a zbadal ma na zemi s mečom zapichnutým vo mne neváhal ani sekundu a zabil Kyerana od zadu. Kyeran padol neďaleko vedľa mňa a Aloysius odhodil svoj meč preč.

"Bella." Šepol moje meno a padol na kolená. Bolo krásne opäť počuť moje meno, ktoré vyslovil ako posledné....

Taaak a máme tu ďalšiu časť🤗. Opäť sa ospravedlňujem, že neskoro, ale nejako som pozabudla to pridať 😂. Vážený už sme definitívne na konci príbehu avšak pribudne ešte Bonusová kapitola! Takže ničoho sa nebojte! 🤗❤️ No čo, ako sa Vám páčil tento príbeh?! ☺️ Za každý komentár budem rada a taktiež mi dajte vedieť, čo by som mala písať ďalej! 🤗❤️❤️