Poddajú sa jeden druhému?

2. kapitola

Levi POV:

„Dobre, pokojne vysvetli, čo sa stalo," vravím Vennymu, keď stojí v mojej spálni a vyzerá naštvane.

,,Sam, pobozkal tvoju priateľku."

,,On čo?!"

„Vážne, Levi, ja mám tak blízko k investovaniu do niektorých načúvacích prístrojov pre teba. Si hluchý alebo čo?"

Rýchlo som vstal z postele. Plán dnešného večera bol len relaxovať a hrať videohry, ale teraz som zúrivý a ani nemyslím na svoje činy, keď vyberám kľúče z nočného stolíka, chytím Vennyho za ruku a potiahnem ho so sebou k predným dverám.

,,Vrátim sa domov neskoro mami! Nečakaj ma!" Zakričal som na ňu, keď varila. A odišli sme rýchlo, kým niečo nepovedala.

„Kam ideme?" Pýta sa ma Venny, keď sadám do auta a naštartujem ho.

,,Do Samovho domu. Aria mi povedala, že dnes večer nemôže byť so mnou, pretože má prespávačku s jedným z jej priateľov. Predpokladám, že "priateľom" je Sam." Vyzerá nervózne, keď si zapína pás.

„Čo budeme robiť, ak tam bude s ním?"

,,Zmlátim ho a rozídem sa s ňou. Ľahké." Pre mňa to technicky je. Kedysi som cvičil MMA so svojim otcom, než sa znova oženil a založil si novú rodinu. „Dobre, ale nejdeš dovnútra sám," hovorí Venny a ja si povzdychnem.

Venny je silný, má vyšportované telo, je rýchly na nohách, je mrštný, ale vo svojej čistej anjelskej duši nemá dosť zúrivosti na to, aby bojoval s takým chlapom, akým je Sam.

,,Nechaj ma väčšinu z toho zvládnuť sám. Dobre?" Zastonal frustrovane, ale prikývol. Dorazili sme do bohatej časti mesta a ja nás veziem k Samovmu domu. Blížim sa k jeho dverám s Vennym po boku a potichu na ne klopem. Ak by som silno zaklopal, spoznajú že som to ja a to poskytne Arii čas skryť sa.

Dvere sa otvoria a Aria tam stojí, pozerá sa dolu a smeje sa, kým sa jej oči nestretli s mojimi a ona vyzerá zdesene.

„Ehm... Ahoj zlatko, čo tu robíš?"

,,Do prdele, prestaň Aria. Skončili sme, kde je?" Pomalý otvára dvere, Sam tam stojí a pozerá sa, zatiaľ čo zatína päsť.

„Ahoj Aria, myslím, že to je tvoj pokyn, aby si sa dostala z cesty," povie jej Venny a ona prevráti očami, než prejde okolo nás a sadne si do svojho auta a odíde.

„Ahojte, chlapci, prišli ste navštíviť svojho najlepšieho kamaráta, alebo tam len budete postávať a pozerať sa." Bez ďalšieho váhania kráčam k nemu a udieram ho do tváre.

Krv steká na zem, zodvihne sa zo zemi a švihne späť, pričom som uhol a neudrel ma.

„Ty hajzel!" Pritlačil som ho k stene, kde som ho znova udrel a on si začal držať nos.

„Nie je to moja chyba, že ma má radšej ako tvoj ľútostivý zadoček." Keď sa ho chystám znova udrieť, Venny ma drží. „Myslím, že už stačí Levi, nechaj ho ísť."

„Áno, počúvaj svojho priateľa Levi, som si istý, že ak neni s tebou ona, tak ide do postele s tebou on, nie je to tak, Venny?" Odhodil som Vennyho od seba a kopol som Sama do rozkroku.

,,To je za to, že si homofóbna sračka. Venny nie je gay, ale moja matka je lesbička a keby tu bola práve teraz, schválila by ten pekný kopanec do rozkroku." Sam hlasno zastonal, keď si držal rozkrok.

„Teraz môžeme ísť," oznámim Vennymu, ktorý je zrejme v totálnom šoku. Chytím ho za ruku a ťahám ho von z domu. Možno som reagoval prehnane... Sadáme si do auta. Rukou buchnem o koleso naštvane a Venny si vzdychne.

„Nevedel som, že tvoja matka je lesbička." Hovorí po chvíli tichého napätia. „Technicky ešte nevyšla zo skrine, ale to je dôvod, prečo sa moji rodičia rozviedli," hovorím, keď zapínam rádio a snažím sa momentálne neviesť o tom žiadnu konverzáciu, ale vzápätí to Venny tvrdohlavo vypne.

„Venny, teraz o tom naozaj nechcem hovoriť..."

,,Takže zrejme nie som jediný, kto v tomto priateľstve niečo tají. Uvedomuješ si, že keď sa tvoji rodičia rozviedli, bol si v depresii, mohol si so mnou hovoriť a dôverovať mi."

,,Viem, dobre? Ale to už bolo dávno. Práve teraz chcem mať kamaráta na pitie, je to v poriadku?" Prikývne s polovičným úsmevom.

„Plánuješ ísť do baru v teplákoch?"

„Nie, pôjdem domov a prezlečiem sa. Môžeš si požičať akékoľvek moje oblečenie, ak sa chceš tiež prezliecť, nie že už nevyzeráš ako lámač sŕdc." Komentujem to a vidím, ako sa červená a hraje sa s prstami.

„Ďakujem, ale možno si požičiam jednu z tvojich kožených búnd, aby som vyzeral o niečo cool." Povie mi a ja prikývnem.

,,Jasné, človeče." Keď sme sa dostali do domu, zavolala na mňa mama.

„Hej, chlapci, kde ste boli? Znel si trochu rozrušene, než si odišiel Levi." Hovorí, keď vychádza z kuchyne s rukami v bok. „Len pri kamarátovi." Povedal som jej predtým, ako som ju pobozkal na líce a vošiel do kuchyne.

„Ach, dobre, jedlo je pripravené, ak ste vy dvaja hladní! Dnes večer pôjdem von s priateľmi, mamka potrebuje nejaký spoločenský čas." Povedala, keď sa dostala do svojej spálne.

,,Tak to funguje perfektne. Počkáme, kým mama odíde a pôjdeme do baru. Stále máš tú falošnú ID, že?" Spýtam sa Vennyho a on sa na mňa usmeje, vytiahne ju z peňaženky a zamáva s ňou. „Nikdy neodídem bez toho z domu."

„Skvelé, pretože dnes nás čaká úžasná noc pitia."

„Nemusíš náhodou zajtra pracovať?" Pýta sa a áno, pracujem túto sobotu v reštaurácii, ale asi dačo na mňa lezie.

,,Hm... Asi niečo na mňa lezie," povedal som a chytil som sa za krk a on sa začal smiať.

Venny má taký druh smiechu, vďaka ktorému sa po posratom dni cítite lepšie.

„Takže ideš so mnou do toho?" Spýtal som sa.

Pozrel sa na mňa a prikývol.
,,Idem do toho s tebou."

* * *