Poddajú sa jeden druhému?

23. KONIEC

Venny POV:

Je asi 22:00 a ja a Levi sme na ceste vyzdvihnúť Lionela, Emmine kamarátky, Molly a Kaylie a ostatných chlapcov, aby sme sa vydali na naše bláznivé a veľmi nelegálne dobrodružstvo.

Vyzdvihujeme ich jedného po druhom. V aute púšťame hudbu s otvoreným posuvným oknom, aby si ju mohli vychutnať aj oni, keď ideme po tichej tmavej ceste vedúcej k opustenému skladu.

Všetci sa započúvame do Bohémskej rapsódie, spievame text mimo tóniny, ale je nám to jedno. Levi bubnuje na vzduch, keď spievam spolu s ostatnými. To je pekné. Toto sú chvíle, ktoré si chcem pamätať, keď budem starší a budem rozprávať svojim deťom príbehy...

Povedal som práve, že deti? Prečo, dočerta, myslím na deti? Potom sa pozriem na Leviho šťastnú tvár a nájdem odpoveď. Pretože kto by s ním nechcel mať deti?

Prichádzame do skladu a ja som prekvapený, že tá prekliata vec je stále v jednom kuse. Stále je však dosť nebezpečné chodiť v ňom.

Vystúpime z auta, každý z nás drží v ruke lampáš a Kyle nesie veľký reproduktor na kolieskach.

,,Ehm, Kyle, ako hlasno to plánuješ robiť?" Spýtam sa ho trochu nervózne a on sa usmeje.

,,Dávam do toho všetko," povedal. Povedal s mrknutím a ja som vydýchol.

,,Neboj sa, láska, ani najbližší dom odtiaľto nás nebude počuť," ubezpečuje ma Levi a ja sa uvoľním. Nechať sa zatknúť nie je niečo, čo som si na maturitný večer naplánoval, avšak Leviho nasadenie pút mi znie oveľa lákavejšie.

Preliezame cez plot ignorujúc značku zákaz vstupu, ktorá ledva visí, a kráčame k dverám skladu, ktoré sú odomknuté.

,,Haló?" Levi sa uistí, že v okolí nie sú žiadni squatteri.

Posvietim si baterkou a vidím len graffiti. Niektoré graffiti sú umeleckým dielom, iné sú len nápisi a nevhodné diela. Priestor je veľký a úplne otvorený, čo je jediné plus, pretože aspoň vidíme, či sem ešte niekto príde.

,,Viem, že to nevyzerá ako veľa, ale pozrite sa na toto... Mám tu tri nafukovacie gauče, z ktorých sa ti môže, ale nemusí spotiť zadok, ale to je jedno, mám tu občerstvenie a chlast, veľa chlastu. Tak poďme to roztočiť." Lionel povie a Kyle už stláča tlačidlo na reproduktore. Hlasná hudba naplní celý priestor tým, že sa odráža od veľkých stien. V skutočnosti to znie úžasne!

Kyle zahrá niekoľko piesní od Panic at the disco a ľudia začnú tancovať a hýbať hlavami. Lionel podáva ľuďom alkohol v sólo pohároch a Emma s ním začne tancovať. Odhrnie jej veľké pekné hnedé kučery nabok a pobozká ju na krk.

Vyzerajú spolu dobre napriek tomu, že mi tvrdí, že sú len kamaráti a počas plesu sa ani nedali dokopy. Najkrajší hráč našej školy má najkrajšie dievča a on sa s ňou chce len kamarátiť? Zdá sa mi to čudné, ale potom si uvedomím, že možno to s ňou chce len napraviť, asi je pripravený znova investovať do svojho srdca.

,,Poďme tancovať, Venny, poď, je to tvoja obľúbená pesnička," povie mi Levi a ťahá ma k ostatným, ktorí teraz tancujú na Bon Jovi. Ako s ním tancujem, jeho ruky mi skĺznu po bokoch tela a potom mi vkĺznu pod tričko, aby nahmatali moje brušné svaly. Keď sa jeho hnedé oči stretnú s mojimi, sú rovnako plné túžby ako tie moje.

Pritiahnem si ho bližšie k sebe, vďačný, že nikto z našich priateľov nie je homofóbny, a v tejto chvíli by mi to bolo úplne jedno. Tento muž je môj.

Dávame si jedného panáka za druhým, zatiaľ čo Kyle zostáva triezvy. Ten chlap má toľko energie, že ani nepotrebuje piť.

Všetci si sadneme na gauč a rozhodneme sa hrať špinavú hru, Pravda alebo výzva. Prečo? Pretože sme takí stereotypní a pretože je to možno naša posledná spoločná noc.