Poddajú sa jeden druhému?

21. kapitola

Levi POV:

,,Zopakuj to," prosím ho, keď ho bozkávam na krk a vyhrniem látku oblečenia.

,,Milujem ťa." Jemne zašepká a moje srdce, ktoré som mu už dávno daroval, sa rozbúši.

,,Môžem ukázať, ako presne, ako veľmi." Povie, keď ma ťahá k sprchám, a poobzerá sa okolo, aby sa uistil, že v okolí nikto nie je, kým zatiahne záves a pracuje na gombíkoch mojich nohavíc.

,,Och... To sa naozaj deje?" Pýtam sa, keď mi hlava padá na stenu sprchy a on mi sťahuje nohavice spolu s boxerkami.

,,Pššš, musíme byť veľmi ticho, Levi. Dokážeš to?" Dokážem to? Ešte som nevidel nič viac sexi ako môjho fešáka, ktorý pre mňa kľačí na kolenách. Neviem, koľko svojich stonov v sebe dokážem udržať.

,,Pokúsim sa," poviem, keď jeho ruky pevne zovrú moje boky a moja hruď sa nadvihne. Olizuje špičku, pričom sa mi pozerá do očí a môj sľub, že sa pokúsim zachovať ticho, vyletí zatrateným oknom.

,,Do prdele. Áno!"

,,Pššš."

Olíže mi napínajúce sa gule, zasunie svoj jazýček pod môjho vtáka a jemne ho pobozká na špičku. Zlostne sa na mňa usmeje a potom si vezme špičku do úst a olizne ju jazykom.

,,Wow, kurva wow," poviem, chytím ho za vlasy a on sa zrazu ponorí a bez akéhokoľvek varovania mi ho celý vezme až do zadnej časti svojho teplého vlhkého hrdla. Zahryznem si do päste, aby som stlmil svoje zvuky rozkoše.

Vysáva ma, akoby jeho život závisel od semena, ktorého sa nevie dočkať. Moje telo sa chveje, pulzuje mi, srdce mi chce vyletieť z hrude, potom spomalí.

,,Nie, láska, prosím, nespomaľuj." Dnes večer som prosil viac ako kedykoľvek predtým v živote.

,,Neboj sa, urobím ťa. Nemôžem sa dočkať, až mi naplníš ústa." Hovorí, keď ma saje rýchlejšie, potom pomalšie, potom rýchlejšie, a potom mám pocit, že to už nevydržím.

,,Ach! Ty si o to naozaj koleduješ, Venny." Hovorím, keď sa moje prsty napínajú v jeho hnedých vlasoch.

,,Kurva, daj mi to."

Pritlačím mu do zadnej časti hrdla a dávam mu to, po čom tak zúfalo túžil, s chvejúcim sa orgazmom, aký moje telo ešte nikdy naozaj nezažilo.

,,Ah, kurva!" Hovorím, keď prehĺta a oblizuje si pery. Dá mi posledný bozk na špičku, ktorý ma rozochveje, a potom sa postaví, vytiahne mi nohavice a zapne ich.

,,Haló? Je tu niekto?" Riaditeľov hlas, sa ozýval v prázdnej chlapčenskej šatni.

,,Do prdele," zašepkám a Venny ma rýchlo ťahá von cez zádverie, ktoré vedie k futbalovému a bejzbalovému ihrisku, zatiaľ čo ja si strkám vtáka späť do nohavíc a zapínam si ich.

Smejeme sa, keď vybiehame na ihrisko, cítim sa ako v oblakoch, potom si niečo uvedomím.

,,Sakra, Venny!"

,,Čo?"

Ukazujem na náš jediný východ, ktorým je brána. Zvyčajne je otvorená, ale momentálne je zamknutá.

,,Ehm... Mohli by sme chvíľu počkať a potom sa vrátiť cez šatňu." Navrhne a ja prikývnem. Prejde minúta a my sa rozhodneme, že to bolo dosť dlho, a pokúsime sa otvoriť dvere do šatne.

Kľúčové slovo... skúsim.

,,Kurva! Neboj sa, napíšem Lionelovi a on to zvnútra otvorí." Hovorí mi a mne je to jedno, kde som uväznený, len aby to bolo s Vennym. Kým píše Lionelovi, hrám sa s jeho vlasmi, ktoré sú už dosť dlhé, ale sú také jemné a anjelské. Usmieva sa na seba, keď posiela správu, a potom, keď sa jeho modré oči stretnú s mojimi, sú plné zbožňovania.