Poddajú sa jeden druhému?

6. kapitola

Venny POV:

Celý tím, Levi a ja, sedíme pri veľkom stole v pizzerii a jeden z hráčov, Kyle, robí prípitok.

,,Na to, že sme to dnes večer na ihrisku zabili a za to, že sme to zabili v každom druhom prekliatom zápase. Na zdravie!" Zdvihli sme limonády, napili sme sa a začali jesť.

,,Ďakujem, že si prišiel, Levi." Pokrčí plecami, že to nie je veľký problém, ale jeho podpora pre mňa znamená veľa.

,,Urobil by si pre mňa to isté, okrem toho, je super stretávať sa s chalanmi." Povedal práve, keď mu Lionel nenápadne podával fľašu.

,,Prefíkaný." Povedal uštipačným spôsobom s úškrnom na Lionela, než odtiahol sódu z dohľadu a naplnil ju trochou alkoholu.

,,To si odo mňa nedostal. Podaj to ďalej." Prikývol mi a Levi mi podáva fľašu. Nalejem si trochu do šálky a potom ju vrátim.

,,Vďaka, človeče," poviem mu a on prikývne, kým sa porozpráva so zvyškom chalanov. Levi sa zvedavo pozrie medzi Lionela a mňa.

,,Opúšťaš ma kvôli novému najlepšiemu kamarátovi? Ak áno, budeme mať problém." Povedal vtipne a ja som sa zasmial a pokrútil hlavou.

"Skoro znieš žiarlivo, Levi," hovorím mu a premýšľa nad tým.

,,Čo ak áno?" spýta sa a zároveň na mňa uprene pozerá a zrazu mám pocit, že už nežartuje. Potom sa zasmeje a buchne ma po pleci.

,,Robím si srandu Venny."

Trochu nervózne sa zasmejem, keď si spomeniem, ako ma povzbudzoval a moje meno vykrikoval na zápase. Hrdosť v očiach, dobré vibrácie, ktoré rozdával. A potom som mu venoval homerun.

Po večeri tím ide domov a ja zamierim k mojej Toyote a Levi k jeho BMW. Zastavím sa a kráčam smerom k nemu.

,,Levi, nechceš prísť neskôr a zahrať si so mnou videohry?"

,,Áno, chcem." Povedal so žmurknutím, kým nastúpil do auta. Hmm.

,,Hej!" zavolám na neho a on stiahne okno. ,,Práve si na mňa žmurkol?"

Smeje sa. Zvuk, ktorý žehná moje uši.

,,Nie, niečo som mal v oku. Prekliaty peľ. Neskôr Venny."

Ešte nie je ani peľová sezóna...

***

Myslím, že je načase, aby som mu povedal pravdu, pomyslel som si v duchu, keď som kráčal vo svojej izbe. Ale bojím sa, že stratím svojho najlepšieho priateľa. Myslím, že s tým možno bude v poriadku, ale čo ak to potom nebude také isté?

Sakra. Ľahnem si do postele skôr, ako začujem jemné zaklopanie. ,,Áno, mami?"

„Nie som tvoja mama, ale keby som ňou bol, povedal by som ti, aby si ponožky nenechával po celej chodbe," zachichotá sa Levi.

,,Ach, ha, poď ďalej."

Otvára dvere a hádže mi do cesty niekoľko malých vrecúšok čipsov. Ja ich všetký chytím. Padne na moju posteľ a začne žonglovať s taškami.

,,Ehm... Potrebujem s tebou o niečom hovoriť Levi. Je to dôležité." Hovorím mu, už nechcem čakať. Prestane žonglovať a posadí sa.

,,Si v poriadku?" spýta sa a ja prikývnem.

,,Tak čo mi chceš povedať?"

Zhlboka sa nadýchnem, ale keď sa to chystám povedať, zamrznem.

,,Venny? Môžeš mi povedať hocičo, vieš?"

,,Ja som... Ja ehm... ešte som to nikomu nepovedal a som trochu nervózny." Nakloní ku mne hlavu.

,,Len to strhni ako náplasť, nech je to čokoľvek."

,,Som gay," poviem, keď nervózne čakám na jeho reakciu. Ústa mu klesnú, ako som očakával, ale potom zo seba striasol prekvapenie a prikývol.

,,Dobre. Takže si gay..." povie až príliš nenútene. ,,Ako dlho to vieš?" spýta sa a ja prehltnem.

,,Keď som mal prvýkrát sex s Norou. Uvedomil som si, že sa mi páčia ženy, ale nie týmto spôsobom."

Zamyslene si hryzie do pery.
,,Úprimne, neviem, čo povedať."

,,Len mi povedz, že to nič nemení. Prosím."

Povzdychne si.

,,Samozrejme, že to nič nemení, Venny. Len som stále v miernom šoku, to je všetko."

,,No ja sa s tým ešte stále zmierujem a asi som stále jednou nohou v skrini," priznávam a on sa zachichotá.

,,Tak ako moja mama. Tak ti poviem to isté čo mame.. Vypadni tou prekliatou nohou von zo skrine, aby si mohol byť konečne sám sebou a aby ti bolo fuk, čo si o tebe ľudia myslia."

Usmejem sa na neho a pokrútim hlavou.

,,Nie je to také ľahké Levi. Som Talian a moja rodina je pre mňa všetkým. Povedať im, že som gay bude ťažké."

Položí mi ruku na rameno.

,,Prídeš len o ľudí, ktorí ťa nemilovali a tí ľudia si aj tak nezaslúžia byť v tvojom živote."

Pozerám sa mu do očí a vidím jeho prekrásnu dušu a usmejem sa.

,,Pravda. Ďakujem, že si ma... neodstrčil."

Skrčí obočie, akoby nemohol uveriť tomu, čo hovorím, a potom si ma pritiahol do náručia na silné objatie.

,,Ty podceňuješ silu nášho priateľstva." Zašepkal mi do ucha, než sa odtiahol a ja nemôžem prestať sa červenať.

,,No... Uh... To je všetko, o čom som chcel hovoriť. Teraz môžeme hrať videohry." Povedal som a snažil som sa dostať späť do našej normálnej nálady.

,,Dobre, ale buď pripravený keď ti nakopem zadok, pretože som túto hru trénoval celý víkend."

Hovorí, keď schmatne ovládač a spustí hru.

Ako som sakra mohol mať také šťastie a nájsť priateľa ako je on?

Hráme hry a vtipkujeme ako obvykle, akoby som nikdy nespomenul, že som gay.

***