Poddajú sa jeden druhému?

16. kapitola

Levi POV:

Pred hodinou mi Lionel poslal správu. Dáva mi vedieť, že Venny sa púšťa do bitky so Samom a aby som rýchlo prišiel. Hádam, že Lionel si neuvedomil, že som mimo mesta.

Práve som si prečítal správu, pretože som bol na rybačke so strýkom pri jazere. Teraz som späť v hosťovskej izbe môjho strýka, v panike volám Vennymu.

Nemôžem uveriť, že sa mi ešte neozval!

Venny: (,,Ahoj Le...")

Levi: (,,Venny, čo to kurva má znamenať?!")

Venny: (,,Taktiež Ahoj.")

Levi: (,,Prečo si mi nepovedal o tej bitke? Si v poriadku?")

Venny: (,,Som v poriadku, vlastne sme sa nepobili...ešte. Lionel mi poradil, aby som sa s ním nepobil v školskom areáli, pretože mi môžu vziať štipendium, a som si celkom istý, že to je presne to, čo Sam chcel.")

Levi: (,,Lionel mi povedal, že ťa udrel. Keď ho uvidím, nebudem sa držať späť.")

Venny: (,,Levi prestaň. Toto je moja bitka.")

Levi: (,,Neboj sa Venny. Nechám ťa bojovať, ale potom si budem nárokovať na svoj. Nemám žiadne štipendium, takže by mi nevadilo mu to natrieť, aby to videla celá prekliata škola.")

Levi: (,,Kedy s ním bojuješ?")

Venny: (,,Zajtra o 16:00, ale nepoviem ti kde, lebo nechcem, aby si sa tam objavil.")

Levi: (,,Si blázon Venny? Sľubujem, že zajtra s ním nebudem bojovať, ale len potrebujem vedieť, kde budeš, keby sa niečo stalo.")

Venny: (,,Brighten park.") Povzdychol si.

Levi: (,,To je národný park Venny, to miesto je obrovské a plné stromov a jazier! Mohol by ťa ľahko zabiť a skryť tvoje telo, na čo myslíš?")

Venny: (,,Myslím, že už mám dosť jeho kecov a dosť toho, že som vyzeral ako dievčatko.")

Levi: (,,Tam ťa nepustím.")

Venny: (,,Nemôžeš ma zastaviť.")

Levi: (,,Skúsim ťa zastaviť.") Povedal som predtým, ako zavesím, schmatnem vankúš a zastonám frustrovane do neho.

Počujem klopanie na moje dvere a povzdychnem si. Momentálne nemám náladu sa s nikým rozprávať.

,,Levi? Si v poriadku?" pýta sa mama za dverami. Otvorím dvere a pustím ju dnu.

,,Venny má problémy."

Oči sa jej od hrôzy rozšírili.

,,Jeho otec...?"

,,Nie, Sam sa zasa do neho serie a chce sa s ním zajtra pobiť sám v Brighten parku a Venny tam ide."

,,Zbláznil sa?"

,,To je to, čo som mu povedal. O koľkej sa vrátime do Houstonu?" pýtam sa jej a ona si prezerá letový poriadok na svojom telefóne.

,,Do Houstonu dorazíme o jednej popoludní a potom nás čaká 15-minútová cesta domov."

Prikývol som.

,,Dobre, to môže byť. Pokúsim sa zastaviť tú bitku."

Mama sa trochu zamračí.

,,Si si istý, že je to dobrý nápad, Levi? Myslím tým, nebude Venny naštvaný?"

Zmätene na ňu skrčím obočie.

,,Chceš radšej, aby mu ublížil?"

,,Nie, srdiečko. Len viem, že si k Vennymu až prehnane opatrný a občas potrebuje bojovať sám."

Má pravdu a ja to neznášam. Neznášam, keď viem, že môžem pomôcť, ale aj keď viem, že by som nemal.

,,Dobre."

,,Tvoj strýko robí vonku hamburgery, poď mu ich pomôcť pripraviť." Povedala, keď ma ťahala von z mojej izby.

Vonku ma trochu uvoľní to teplé slnko. Je to ako teplá deka.

,,Levi, poď sem synak!" Môj strýko Richard ma volá, popritom varí na svojom veľkom kamennom grile na balkóne s krásnym výhľadom na jazero. V diaľke je vidieť pokojne plávajúcu rodinku kačíc a za ňou vysoké hory.

,,S čím potrebuješ pomôcť strýko Richard?"

Ukáže na tašku s potravinami.

,,Vyber zeleninu z tej tašky a nakrájaj mi ju, dobre?"

Prikývnem a pustím sa do práce. Snažím sa nemyslieť na stresujúce veci, ale neviem dostať Vennyho z mysle. Ak sa mu niečo stane, spustím peklo na zemi.

,,Opatrne Levi. Krájaš paradajky, akoby ti dlžili peniaze. Zraníš sa."

Spomalím svoje sekanie, o ktorom som si ani neuvedomil, že je rýchle.

,,Čo sa deje, Levi?" zvedavo sa ma pýta, keď prevracia hamburgery. Môžem mu to povedať? Chcem? Možno len trochu.

,,Môj najlepší kamarát Venny."

Jeho obočie zvedavosťou nadvihne.

,,Stalo sa mu niečo?"

Prikývol som.

,,Áno. Tento frajer menom Sam, je debil, i pre neho, a pred hodinou v škole rozbil Vennymu auto. A budú bojovať zajtra v parku."

Vyzerá prekvapene a znepokojene.

,,No, nenecháš ho ísť samého, nie?"

,,Dopekla no nie, nie nenechám. Len musím bojovať s nutkaním nebojovať."

Zasmeje sa.

,,Si veľmi ako ja na strednej škole, Levi. Tvoju matku si jeden namyslený tínedžer doberal a ja som ho neustále upozorňoval, aby sa držal ďalej od mojej sestry. Jedného dňa som ho prichytil, ako ju tlačí na skrinku, udrel som ho o skrinku a dupol som mu na nohu."

,,Fúha strýko. Nevedel som, že máš aj divokú stránku."

Pokrúti hlavou.

,,Ani nie tak divokú stránku, ale ochranársku. Už si ju nikdy nedoberal."

Mama príde s podnosmi a položí ich na piknikový stôl.

,,O čom sa vy dvaja rozprávate?" spýta sa a strýko Richard sa len na ňu zamyslene pozrie.

,,Svrbeli ťa uši Sarah? Prisahám, že máš radar na to, keď ťa ľudia spomínajú."

Zachichotala sa.

,,Takže ste sa rozprávali o mne?"

Prikývne.

,,Rozprával som Levimu príbehy zo strednej školy."

Zalapala po dychu.

,,Nepovedal si mu o člne, ktorý sme ukradli, však?" spýtala sa ho a on sa zasmial.

,,Nie, ale práve si to urobila." Dodá a moja zvedavosť vrcholí.

,,Tak ty si ukradla čln, huh?" spýtam sa jej a ona si povzdychne. 

,,Bolo to počas letného tábora v Texase. Miesto, kde sme bývali, bolo pri jazere s požičovňou člnov, miesto bolo krásne, ale na druhej strane jazera bol opustený dom v ktorom údajne strašilo, a tak sa v noci Richard, jeho priateľ a môj priateľ, rozhodli ukradnúť loď, aby sa dostali do domu."

,,Takže tam strašilo?"

Pokrčí plecami.

,,Buď v ňom strašilo, alebo v ňom žil nejaký bezdomovec."

Môj strýko sa zasmial a vstúpil do príbehu. ,,Tak keď sme tam boli, rozhodli sme sa s kamarátom urobiť Sarah nejaký žart. Vystrašili sme ju v maskách. Cítil som sa zle, ale v tom čase to bolo zábavné."

So smiechom ho udrie po ruke.

***