Poddajú sa jeden druhému?

5. kapitola

Venny POV:

,,Dobre chalani, musíme to vyhrať, aby sme pokračovali v našej víťaznej sérii." Povedal nám tréner, potom sa pozrel na mňa a povedal. ,,A Venny, potrebujem aby si sa snažil, nie ako minule."

Spôsob, ako ma zahanbiť pred celým tímom.

,,Dnes som trénoval odpal, som si istý, že by som to mohol vyhodiť z parku." Zhlboka sa zasmeje a kráča späť ku mne.

,,Počúvaj Venny... Počas poslednej hry si tak dobre neodpálil. Urob to teraz lepšie." Vzdychnem a prikývnem. Lionel podišiel ku mne a potľapkal ma po pleci.

,,Nedovoľ, aby ta to dostalo Venny. Si skvelý hráč a on si to čoskoro uvedomí, inak to bude ľutovať. Musíš si to znova dokázať... Náš tréner je blázon, ale ak chceš, aby ťa odporučil na Texaskú univerzitu, musíš sa postaviť na jeho dobrú stranu. Viem, že chceš byť súčasťou Longhornov."

,,Ale prečo mi pomáhaš? Nechceš to tak hrozne ako ja?"

S úškrnom pokrúti hlavou.

,,Nie úplne. Milujem bejzbal, ale nie som doň zamilovaný ako ty. Namiesto toho chcem byť obchodníkom, ako môj otec, a možno si otvorím hotel v Portoriku pomocou pekného jaskynného systému alebo niečoho podobného."
Prekvapene sa naňho pozriem.

,,Wow, dúfam, že ti to vyjde Lionel." Usmeje sa, keď si sadá na lavičku vedľa mňa.

,,Jasné ja tiež. Už ma unavuje, keď si ľudia myslia, že som len pekná tvárička. Chcem dokázať že nie som len to. Presne tak, ako by si mal ty, dokázať na ihrisku."

Aké milé od neho.

,,Hej Lionel, dávaj si pozor na neho. Mohol by si chytiť jeho homosexualitu!" kričí na nás z diaľky Sam a Lionel ho odoženie.

,,Som si celkom istý, že jediným dôvodom, prečo ho vždy nazývaš homosexuálom, je to, že ty sám si ešte v skrini. Vypadni odtiaľto. A mimochodom, tvoja párty bola minulý rok skurvený odpad, nečakám, že tento rok to bude lepšie." Lionel naňho kričí a ja sa zasmejem, keď Samovi dôjdu slová,  tak odíde preč.

,,Prečo ho necháš, aby sa s tebou tak rozprával?" pýta sa ma takmer otrávene.

,,Prišiel som na to, že čím viac ho budem ignorovať, tým menej sa bude starať."

Zvedavo sa na mňa pozrie.

,,Má pravdu? Vieš o tom, že si homose..."

,,Nie, nie, myslím si, že to hovorí len preto, že ho nič lepšie nenapadlo."

,,Och, pretože ak si, neodsúdil by som ťa za to, len aby si vedel."

,,To myslíš vážne?"

Postavil sa z lavičky a prikývne.

***

Levi POV:

Prídem na zápas a sadnem si na tribúny vpredu. Pole sa rýchlo zapĺňa, takže som rád, že som sa sem dostal skoro. Moja mama sedí vedľa mňa s vreckom pukancov. Nikdy nevynechá zápas, na ktorý idem, a vždy so mnou povzbudzuje Vennyho.

Všimol som si ho, ako kráča smerom k vonkajšiemu ihrisku, keď sa hra začína.

Prvý pálkar z tímu súpera zo strednej školy Jalisco, ktorému ľudia hovoria hrozno, keďže farba ich tímu je fialová a zelená, cvičí práve švihy.

Farby našej školy sú červená a biela, takže nás volajú tampóny, boli to vlastne červené pandy, ale čo už, len nám závidia, že sme túto sezónu vyhrali takmer každý zápas.

,,Červené Pandy! Červené Pandy! Červené Pandy!" Naša škola jasá a ostatní bučia.

Chytač signalizuje rýchlu loptičku, nadhadzovač hodí prvú loptu a odpal zasiahne. Minul druhú loptičku a trafil ju prvou, no Venny ju rýchlo chytil a priviedol na druhú základňu.

,,Woooo! Choď Venny!" zakričím na neho a on zamáva mojím smerom.

,,Prestaň, strápňuješ úbohé decko." Povedala mama a zachichotala sa.

,,Pozrime, kto to sa ozval. Bola si to ty, kto ukradol hlavu maskota a behala po futbalovom ihrisku, keď som hral futbal a skandovala si moje meno." Nemôžem to ukecať.

,,No, myslím, že si to odo mňa dostal." Povedala a ťukla mi do nosa.

Venny sa rúti za loptou a hádže ju Lionelovi tak ďaleko, že sa to zdá takmer nemožné, ale Lionel ju chytí a privedie na tretiu základňu tesne predtým, než sa k nej hráč dostane.

,,Sakra! To bolo epické! Mami, prosím, povedz mi, že si to nahrávala." Povedal som jej a ona prikývla.

,,Nahrávam všetky hry. Venny je ako môj druhý syn, tiež sa s ním rada chválim." Povedala, keď si pozerala video na telefóne.

Červené Pandy majú zvyšok hry vo vrecku. Lionel dostane homerun. Jacob dostane homerun. Na pálke však zostáva ešte jeden hráč.

Prosím, vyberte Vennyho.

Potom vidím, ako tréner ukazuje smerom k nemu a Venny vzrušene vstáva. Niečo pošepká Vennymu a ten prikývne.

Je to jedno, či Venny udrie alebo nie, tím už vyhrá.

,,Červené Pandy! Červené pandy!"

Venny sa pozrie mojím smerom, z tejto diaľky nedokážem povedať, či sa na mňa pozerá alebo nie, ale potom sa usmeje a ukáže na mňa. Usmejem sa späť a prikývnem.

Potichu povedal, že ak to dá, tak je to pre mňa... PRE. MŇA. Zvyčajne to hráči robia pre svoje priateľky, ale to nie je divné, že? Teda... sakra. Neviem, aký mám z toho pocit. Jedno je však isté...

Moje srdce sa zachvelo.

Trochu sa predvádza tým, že prehodí pálku vo vzduchu a chytí ho v perfektnej polohe.

Nadhadzovač hodí prvú loptičku a minul.

,,No tak Venny," hovorím si a mama ho povzbudzuje.

Potom trafil druhú loptu tak, že preletela cez plot a fanúšik ju chytil.

,,O môj bože!" Kričím spolu so zvyškom školy, keď všetci stojíme a fandíme, keď beží na všetky základne a keď sa dostane na domácu základňu, tím, ho na oslavu zdvihne a ja sa rýchlo rozbehnem k nemu a priviniem ho do objatia.

,,Venny, to bolo kurva úžasné!" Povedal som mu, keď som ním zatriasol a uškrnul sa od ucha k uchu.

,,Ďakujem Levi."

,,Tréner! Získajte tomu chlapcovi štipendium!" kričí Lionel na trénera, ktorý o tom zrejme premýšľa.

,,S tímom ideme oslavovať do pizzerie, chceš ísť s nami?" Spýta sa ma a ja s úsmevom prikývnem.

,,Jasné."

***