Poddajú sa jeden druhému?

22. kapitola

Deň promócie:

Levi POV:

,,Venny, hej, zobuď sa, zlato!" Hovorím, keď ho budím, keď leží v mojej posteli, a on frustrovane zastoná, než si pretiahne prikrývku cez hlavu.

,,Začína sa to  až o tretej popoludní." Hovorí tlmene cez prikrývku a ja ju z neho sťahujem.

,,Je 2:15 a vstávaj, ty sexi zadok."

,,Vstanem, keď ty niečo iné postavíš." Povie a ja sa rozosmejem, keď prejdem po jeho strane postele, stiahnem si boxerky a plesknem ho po tvári zo strany na stranu svojou erekciou. Hystericky sa zasmeje.

,,Stačí ti to "postavenie"?" Spýtam sa ho a on konečne trochu otvorí oči, keď sa pozrie na môjho vtáka a oblizne si pery.

,,Áno, stačí."

Predtým, ako sa osprchujeme a oblečieme, si dáme rýchlovku. 

Oblečie si modré tričko s potlačou vesmíru a čierne nohavice.

,,Ty si oblečený v bielom." Povie, keď mi upravuje kravatu, a usmeje sa, predtým ako si zahryzne do pery a prezerá si ma hore-dole.

,,A teraz poďme, než si ťa zoberiem na druhé kolo." Hovorí a potľapkáva ma po hrudi, keď vychádza z miestnosti.

Vonku kráča k môjmu autu a ja ho zastavím.

,,Čo keby si nás vzal na promócie na svojej nablýskanej klasickej motorke, Venny?"

Zamyslene sa pozrie na svoju čiernu motorku Honda na príjazdovej ceste. Pred niekoľkými týždňami si urobil vodičský preukaz na motorku a odvtedy sa vykašľal na auto. Akoby potreboval ešte jeden dôvod, aby vyzeral ešte viac sexi.

,,Dobre, naskoč." Povie mi so sexi úsmevom predtým, ako mi podá prilbu.

,,Ja sa prikrčím, ty sa prikrčíš, jasné?" Spýta sa ma vážnym tónom a ja sa zachichotám.

,,Nesedím na motorke prvýkrát. Pamätáš si, ako sme ukradli tvojej sestre motorku a došli s ňou až do zmrzlinárne, však, Venny?"

Zasmeje sa a usmeje sa pri spomienkach, kým nasadne na motorku.

,,Áno, pretože som ťa vyzval, aby si to urobil, ale nemyslel som si, že to urobíš." Prizná sa a ja nasadnem na motorku za ním.

,,Nemyslela som si, že naskočíš tak ochotne, ale teraz to všetko dáva zmysel," poviem mu, keď naštartuje motorku a ja ho objímem.

Keď dorazíme do školy, všimneme si hŕbu ľudí, ktorí sa fotia, vtipkujú a niektorí sa tvária nedočkavo pred začiatkom promócií.

Nemôžeme nájsť žiadne parkovisko, ale na vlastníctve motorky je najlepšie to, že Venny môže zaparkovať, kde sa mu zachce, takmer kdekoľvek.

Zaparkuje pri strome neďaleko vchodu a ja si nemôžem nevšimnúť Sama, ktorý sa pozerá na motorku, akoby bol falošne ohromený, a pritom sa smeje so svojimi kamarátmi.

,,Nevšímaj si ho, Venny. Sam bude vždy ten závistlivý chlapík s malým vtákom." Hovorím mu, keď vystupujem, a on si povzdychne, ale súhlasne prikývne.

To však neznamená, že môžem povedať pár slov tomu debilovi.

,,Len chod, Venny. Práve som si uvedomil, že som si niečo nechal v úložnom priestore motorky." Klamem, keď prikývne a prejde okolo Sama ku vchodu. Vrátim sa k miestu, kde sedel Sam, a pritlačím ho k stene. Prekvapene sa na mňa pozrie.

,,Polož ruku na tú motorku a ja ti položím ruku na tvár," upozorním ho a on sa rozpačito pozrie na svojich kamarátov a potom ma odbije.

,,Naozaj dospelý," poviem, keď kráčam smerom, ktorým išiel Venny, a zbadám ho, ako sa rozpráva s mamou a sestrou. Mama je tiež niekde medzi nimi a rozpráva sa s cudzími ľuďmi, pričom stojí vedľa peknej miešanky v strednom veku s kráľovsky vyzerajúcimi dredmi. Predpokladám, že je to jej priateľka, ktorú som nikdy nevidel. Podídem k mame, prehodím jej ruku cez plece a usmejem sa na ženu vedľa nej, ona mi úsmev trochu neisto opätuje.

Prejde pár sekúnd, kým sa mama zasmeje a odstrčí ma.

,,Levi, toto je Grace, moja priateľka. Grace, toto je môj syn Levi."Grace sa rozšírili oči, keď sa na mňa pozrela a potom sa pozrela na mamu.

,,Levi! Už bolo načase, aby som ťa spoznala!" Povedala to láskavo, ako teta, a potom ma vzala do náručia a stisla ma.

,,Na chvíľu som sa bála, že si cudzí človek, ale teraz vidím, že si Sárin obraz. Rád ťa spoznávam." Povedala, keď ma pustila. 

Ach, chvalabohu, je veľmi sympatická.

,,Aj ja ťa rada spoznávam, Grace."

Venny sa po fotení s rodinou priblíži a zozadu ma objíme.

,,Ahoj fešák, mama konečne priviedla svoju priateľku," poviem mu a on sa mi pozrie cez plece na Grace, ktorá zamáva.

,,Už bolo načase." Povie, keď jej podá ruku a predstaví sa ako môj priateľ, a čoskoro si padnú do oka a rozprávajú sa o športe. Viem, že Grace hrala na strednej škole softbal.

Mama ma pozoruje a lakťom ma udrie do ramena.

,,Je to neskutočné, však?"

,,Čo je?"

,,Vidieť, ako ďaleko si sa dostal. Ako veľmi si sa zmenil, ľudí, ktorých si na tejto ceste stretol. A tých, bez ktorých by si si vedel predstaviť život?" Povedala predtým, ako ma pritiahla k sebe a objala.

,,Som na teba taká hrdá, Levi, už si sa rozhodol, čo chceš robiť po strednej škole?"

,,Ešte nie. Ale myslím, že vysoká škola je pre mňa tá správna cesta. Len neviem, čo chcem študovať." Priznám sa a ona prikývne.

,,Aj mne chvíľu trvalo, kým som na to prišla. Sakra... Stále sa v tom orientujem."

Zachichotám sa a pokrútim hlavou.

,,A myslel som si, že si to všetko pochopila, mami."

Pokrčí plecami.

,,Nechcela som, aby si vedel, aká som stratená. Ale myslím, že je najlepšie, keď to vieš, aby si nezabudol, že všetci sme len nedokonalí ľudia."

Usmejem sa na ňu a ona ma štuchne do nosa. 

***

Po tom, čo si všetci dostanú diplomy a ocenenia. Všetci sa zdržiavame na študentskom parkovisku. Moja mama odišla, rovnako ako Vennyho mama, a my si naposledy sadáme k jeho motorke obklopení našimi kamarátmi. Všetci sa sťahujú alebo odchádzajú na iné univerzity a mne dochádza, že týchto ľudí vidím naposledy.

,,Hej, čo keby sme si všetci urobili párty?" Lionel sa pýta skupinky bejzbalistov, mojich starých priateľov a priateľov priateľov.

,,Kde? Jediná osoba, ktorá organizuje párty, je Sam a ja tam určite nepôjdem." Venny hovorí, keď o tom Lionel premýšľa.

,,A čo ten opustený sklad, do ktorého sa ľudia zvyknú stále zakrádať a usporadúvať tam večierky?" Lionel navrhne a ľudia nadšene súhlasia.

,,Kámo, zabudol si, že ten opustený sklad sa používal aj na satanistické rituály? Nie, vďaka." Poviem mu a on zastane.

,,Už dávno sa tak nepoužíva, ak pôjdeme v noci, nechytia nás, a v tej oblasti aj tak nie je veľa ľudí, čo poviete?"

Väčšina ľudí hovorí áno, zatiaľ čo ja sa pozriem na Vennyho, aby som zistil, čo si o tom myslí.

,,Mohla by to byť zábava." Pripustí s pokrčením ramien a s povzdychom súhlasím aj ja.

***