Poddajú sa jeden druhému?

10. kapitola

Levi POV:

Keď sa o pár hodín neskôr zobudím, Venny vedľa mňa stále tvrdo spí. Pozerám sa na naše prepletené prsty a realita ma zasiahne ako tvrdá rana do tváre.

Milujem ho. Ale len ako kamaráta, však? Do riti. Milujem ho... NIE...

Nemôžem uveriť, že som to práve priznal. Teda len pre seba... Zaujímalo by ma, ako dlho to takto cítim. Keďže ho poznám tak dlho, ťažko povedať. 

Nemôže to vedieť, zničilo by nás to.

Jeho prsty, sa mierne zovreli okolo mojich so stonaním, počas toho čo spí a moje srdce sa rozbúšilo. Panebo..!

*klop, klop, klop*

Jemne vytiahnem svoju ruku z jeho, keď sa postavím, aby som sa dostal k dverám. Jeho matka tam stojí a pozerá zvedavo.

,,Ako sa má moje zlatko?"

Bože, je taká zlatá.

,,Stále spí, ale už je hydratovaný."

,,Dobre, ďakujem, Levi. Som rada, že ťa má. Tiež sa čoskoro chystám pripraviť večeru. Keď dojeme, odložím i tvojej mamke do alobalu." Zašepká a snaží sa ho nezobudiť.

,,Žiadny problém a ďakujem." Usmeje sa a prikývne, kým vyjde von. Potichu som zavrel dvere, ale zdá sa, že to Venny počuje, keď v spánku zastonal a otočil sa v posteli čelom k stene. O pár sekúnd neskôr sa otočí. Pobúcha po posteli a keď ma nenájde, oči sa mu otvoria. Jeho unavené oči sa upierajú na moje a usmieva sa.

,,Ahoj, ospalček." Zašepkám a on zašepká späť, ,,Poď sem," polo spánkovým hlasom.

Pomaly sa vrátim k posteli a ľahnem si vedľa neho. Hruď sa mi dvíha v očakávaní.

Pozrie sa dole na moju ruku a pozrie sa na mňa svojimi zvedavými modrými očami, akoby žiadal o povolenie. Odfrkol som si predtým, ako som ho chytil za ruku a preplietli sme si prsty.

Keď sa pozrie na naše ruky, hryzne si do pery a mierne sa usmeje.

,,Hlavne, nerob to divné. Dobre? " Upozorním ho a on sa zachichotá.

,,Nič nie je divné na tom, že sa dvaja najlepší kamaráti držia za ruky, však?" spýtal sa a uškrnul sa na mňa.

"Povedal som, nerob to divné, a ty to robíš divné," hovorím mu a snažím sa skryť úsmev.

,,Levi... Máš vždy také teplé ruky?" pýta sa ma a ja prikývnem.

,,Áno, moje telo je teplejšie. V lete je to hrozné, ale v zime úžasné."

,,Viem si to predstaviť." Zašepká, keď sa jeho prsty začnú hrať s tými mojimi. Moje srdce naberá na rýchlosti, keď sa moje oči stretli s jeho.

,,Ako sa cítiš? Ako hlava?" spýtam sa, keď sa mierne posuniem, aby som sa voľnou rukou dotkol jeho čela a pomaly posúvam prsty smerom k jeho vlasom.

Zavrie oči a hlboko zastoná.

,,Hmm, ty si v tom dobrý." Priznáva s blaženým povzdychom.

,,Dúfam, že mi plánuješ dať prepitné za moje služby." dráždim ho a on sa zachichotá.

,,Ideš nad rámec priateľských povinností, to je isté." 

,,Áno, nezvykaj si."

,,Teraz to bude ťažké, nezaobísť sa bez toho." Povedal, keď otvoril oči a pozrel sa na moje pery, ktoré si obhrýzam.

,,Levi..."

,,Jedlo je hotové!" zvolá mama a preruší ho. Čo chcel do čerta povedať?

,,Och, vďaka Bohu. Umieram od hladu." Hovorí s očami stále prilepenými na mojich perách. Potom sa z neho vytrhne a odtiahne sa odo mňa, aby sa postavil.