Poddajú sa jeden druhému?

9. kapitola

Neskôr toho dňa:

Levi POV:

,,Venny otvor dvere. Prečo cítim zvratky? Venny!" kričím a búcham na jeho dvere, kým ich neotvorí. Keď ich otvorí, skoro spadne na zem, rýchlo ho chytím. Je evidentne opitý a všade sú fľaše a rozbité sklo.

,,Preboha, človeče koľko si toho vypil?"

,,Štyri fľaše Jacka." Zamrmle, keď sa ku mne pritisne.

,,Ty hlupák, dostaneš otravu alkoholom! Tu, napi sa vody."

,,Nie!" Zrazu rozčúlene kričí a snaží sa ma odstrčiť.

,,Venny, čo sa sakra stalo minulú noc? Tvoja matka sa o teba bojí a zavolala mi, keď si nechcel otvoriť dvere."

,,Povedal som otcovi, že som gay." Povedal zlomeným hlasom a srdce mi išlo vybuchnúť.

,,Poď sem. Sadni si a povedz mi o tom všetko."

Z ničoho nič sa začne hystericky smiať. Ach nie, to je naozaj zlé znamenie. Pripravujem sa na čokoľvek, čo povie.

,,Kde mám začať? Mal by som začať od časti, keď som to povedal otcovi a on mi dal facku a potom ma tvrdo udrel do brucha? Alebo časť, v ktorej mi povedal, že by mal radšej mŕtveho syna ako gaya? Oficiálne ma zavrhol, Levi."

Bol som šokovaný, neveriacky som na neho hľadel. Do očí mi začali padať slzy, keď som si uvedomil, o čo sa pokúšal.

,,Venny... Ježiš..." poviem, keď som si ho pritiahol k hrudi a objal som ho tak silno, až sa čudujem, že neodpadol.

,,Prosím, preboha, povedz mi, že si sa nesnažil upiť na smrť kvôli tomu, čo ti povedal ten debil. Venny." poviem strasúcim hlasom, keď mi slzy zahalia zrak.

,,Ja... Ja myslel som na to."

,,Ty zasraný idiot! Neuvedomuješ si, aký si milovaný? Nemôžeš robiť také kraviny. Nemyslel si na mamu, zvyšok rodiny, priateľov, mňa? Nevieš si predstaviť, ako by som sa sa cítil? Do riti." Odtiahne sa, aby sa na mňa pozrel. Jeho oči sú podliate krvou, ako som si istý, že aj moje.

,,Je mi to tak ľúto Levi."

Prehltnem, keď mu utriem slzy.

,,Kde je ten debil práve teraz?" Pýtam sa ho a on povzdychol si.

,,Asi je stále na pozemku svojho kamaráta. Povedal mi, že chce, aby som do týždňa odišiel z domu a aby som povedal mame, čo sa stalo. Stále som nemal odvahu jej to povedať a..."

,,Poviem to jej dobre? Už sa dosť s tým trápiš Venny a môžeš ísť bývať ku mne. Mama a ja máme voľnú spálňu, odkedy sa otec odsťahoval, ale niečo mi hovorí, že tvoja mama bude naplno ako 'mama medveď' a bude ťa žiadať, aby si tu zostal a ona mu nakope zadok."

Sucho sa zasmeje.

,,Znieš ako mama."

,,Zostaň tu a odpočívaj. Pôjdem sa s ňou porozprávať a všetko jej vysvetlím." Prikývol a padol späť do postele, hlavou narazil do vankúša a zatvoril oči.

Siahnem do batohu a položím vedľa neho fľašu s vodou.

,,Chcem, aby táto fľaša vody bola prázdna, kým sa vrátim, tak začni piť." Povedal som mu, keď som vyšiel von a hľadal som jeho matku, našiel som ju na gauči ako hľadela do ničoho. Všimne si ma a vyzerá znepokojene.

,,Levi, tu si, povedz mi, čo sa deje?"

Sadnem si vedľa nej a povzdychnem si. „Nebude sa vám to páčiť, čo vám poviem," varujem ju.

***

Venny POV:

Pozerám sa na fľašu s vodou, ktorá je pri mojej hlave, ako keby to bol anjel na mojom ramene, ktorý sa ma snaží prinútiť urobiť správnu vec. Je to skoro, ako keby skandovala ,,Vypi ma. Vypi ma." Vezmem fľašu a dám si pár dúškov. Hmm, osviežujúce. Potom za chvíľu vypijem celú fľašu, rozdrvím a vyhodím ju do koša.

Počujem klopanie na moje dvere, po ktorom nasleduje mamkin hlasný vzlyk.

,,Venny, zlatko, prosím otvor." Vstanem z postele a potkýnam sa smerom k dverám, snažím sa nespadnúť, a keď dvere otvorím, mama ma chytí, silno ma objíme a nahlas plače. 

,,Ja... ja... je mi ľúto, čo sa stalo." Zakoktá sa, keď sa snaží zastaviť plač a ja ju pohladím po chrbte.

,,Milujem ťa a akceptujem ťa takého aký si a ty nikam nejdeš, dobre? Možno si dospelý, ale vždy budeš moje dieťatko." Hovorí plačúc do môjho trička.

Zbadal som Leviho, ako sa opiera o rám dverí a so smutným výrazom na tvári nás sleduje. Smutný pohľad, o ktorom viem, že sa pre môjho otca, čoskoro zmení na nahnevaný.  To je bomba, ktorú budem musieť zneškodniť, ak nechcem ďalšie problémy.

,,Aj ja ťa milujem mami." Odtiahla sa a utrela si slzy.

,,Len aby si vedel, ak to ešte nie je zrejmé, rozvádzam sa s tvojím otcom. Je to niečo, čo som už dlho chcela urobiť a toto bol posledný klinec do rakvy." Hovorí, až znie nahnevane. 

,,Dobre," poviem jej a ona prikývne, než sa na mňa vážne pozrie.

,,Už ma nikdy takto nestraš, počuješ?" Prikývnem a pobozkám ju na hlavu. ,,Počujem ťa mami."

,,Dobre. Ako veľmi ti ublížil? Nepotrebuješ ísť do nemocnice?" Spýtala sa a ja som pokrútila hlavou.

,,Budem v poriadku, sľubujem."

,,Dobre, tak si oddýchni a potom sa ku mne pridaj neskôr v obývačke, aby sme sa pustili do pozerania Supernatural a jedli nezdravé jedlo." Povedala s malým úsmevom.

,,Dobre."

,,Zatiaľ budem mu robiť spoločnosť." Navrhol Levi, keď vošiel dnu a podal mi ďalšiu fľašu vody a potom si ľahol na moju posteľ.

Mama naňho vrhne pohľad, ktorý hovorí 'ďakujem', a potom odíde z mojej izby a zatvorí za sebou dvere.

,,Fľaša číslo tri. Napi sa." Povedal, keď predo mnou s ňou zamával a ja si ju vzal.

,,Nemusíš tu byť vieš? Viem, že pravdepodobne chceš byť vonku s Alice. Je to fajn."

Pokrúti hlavou.

,,Alice je cool a tak, ale nie je iné miesto, kde by som bol radšej ako v miestnosti, smradľavej zvratkami s mojím opitým najlepším priateľom, kde mu pripomínam, aký je skvelý." Hovorí tak úprimne, že sa mi rozbúcha srdce.

,,Fakt?"

,,Každé slovo. Teraz sa napi."

Napijem sa vody a hodím ju do koša, potom si ľahnem vedľa neho, len pár centimetrov medzi nami.

,,Nezaslúžim si ťa," zašepkám a som prekvapený, keď cítim, ako sa jeho teplá ruka naťahuje, aby chytila moju.

,,Levi, čo to ro..."

,,Psst." povie a jeho prsty si upokojujúco trie o moje.

,,Len pšššt. Zavri oči a odpočívaj." Povedal, keď si prepletal svoje prsty s mojimi a zatvoril oči, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. A priznám sa, že milujem, ako cítim jeho ruku v mojej. Moje srdce sa rozbúšilo.

Čoskoro sa upokojím a zavriem oči. Upadám do hlbokého spánku, o ktorý ma moje telo prosilo, a cítim sa oveľa lepšie, a všetko to súvisí s mužom po mojom boku.

***