Poddajú sa jeden druhému?

7. kapitola

O mesiac neskôr:

Levi POV:

Pred dvoma týždňami som počas po škole stretol roztomilé dievča, potom, čo som Sama udrel päsťou do tváre za to, že nazval Vennyho buzerantom, lebo ma objal na chodbe.

Venny ešte ani nevyšiel zo skrini, a už dostáva hnusne narážky od toho debila. Ani neviem, či vie, že je gay, alebo to len predpokladá. A ak to vie, ako to sakra vie?

Na tom nezáleží, viem len to, že by som si prial, aby som dostal ďalšiu ranu. Moja mama povedala môjmu otcovi o bitke a on bol zo mňa sklamaný. Nie, že by mi to bolo jedno. Od rozvodu ma už ani nenavštevuje.

Každopádne... Späť k roztomilému dievčaťu, ktoré som stretol...

Volá sa Alice a už 2 týždne mi píše flirtujúce správy a má milú povahu, dobré mravy a je maliarka, veľmi talentovaná.

,,Ahoj Alice, rozmýšľal som, že či by si niekedy, nechcela ísť na skutočné rande," hovorím jej, keď sme spolu sedeli v triede. Zhodila svoje blond kučery z tváre a milo sa usmeje.

,,To by bolo skvelé. Po škole mám voľno."

,,Úžasné."

Alice je skvelá, pretože odkedy som sa s ňou začal rozprávať, mal som menej času premýšľať o niečích perách, hlase, vlasoch, a...

,,O koľkej by si ma vyzdvihol?" spýtala sa a prerušila moje myšlienky na môjho najlepšieho kamaráta.

,,Och, môžeme o devätnástej?"

Prikývne.

Po vyučovaní odprevadím Alice k autu a na rozlúčku ju objímem, práve keď Venny kráča k svojmu autu zaparkovanému vedľa toho jej. Odíde vtedy preč, keď Venny odomkne svoju starú Toyotu.

Vidí ma a usmeje sa.

,,Je roztomilá." Povedal, keď som kráčal k nemu.

,,Urážal ťa Sam?" pýtam sa ho a on si zhlboka povzdychne a vyhýba sa mojim očiam.

,,Vieš Levi, možno bude najlepšie, keď sa s ním nabudúce pobijem, začínam vyzerať ako vystrašené hovno a potrebujem mu dať lekciu. Chystal som sa to skôr, ako si zasiahol."

Venny sa skutočne chystal bojovať so Samom, ale stiahol som ho späť a prevzal som to. Nechcel som ho vidieť zraneného.

,,Prepáč. Stále sa na mňa hneváš?"

Nakoniec sa mi pozrie do očí a povie nie.

,,Ale som naštvaný, že mi nepovedal o tom dievčaťu Alice. Ako vážne to je?"

,,Vážne to nie je, ale mám ju rád. Pozval som ju dnes večer na rande. Takže vieš, také detské krôčiky."

Prikývne a vyzerá trochu vyčerpane a potom sa usmeje.

,,Mám z teba radosť. Po Arii si zaslúžiš byť s niekým lepším."

,,Áno, súhlasím, ale hm... Je dobré vedieť, že mám tvoj súhlas. Vieš, že na tvojom názore mi záleží."

Smutne sa na krátku chvíľu pozrie na moje pery a potom prikývne.

,,Áno, viem." Povedal, keď otvoril auto, ale skôr ako nastúpi, stiahnem ho späť tvárou k sebe.

,,Čo je?" spýtam sa ho a on sa na mňa zmätene pozrie.

,,Čo tým myslíš, Levi?"

,,Čo máš takú náladu?"

,,Akú náladu? Som len unavený, dobre? A chcem ísť domov a pozerať sa na Supernatural." Povedal, keď sa odtiahol a nastúpil do auta.

,,Veľa šťastia na rande." Povedal a zavrel dvere.

Do pekla, prečo sa takto správa?

***

18:45

Do Alicinho obrovského domu prichádzam o niečo skôr, než by sa dalo považovať za „cool", ale tiež som nechcel urobiť zlý dojem.

Napísal som jej, že som vonku a ona o 5 minút neskôr vyjde a vyzerá krásne v krátkych čiernych šatách a na krátkych podpätkoch. Vlasy má vyžehlené a je minimálne nalíčená. Ale ten úsmev je jej najlepšia zbraň.

,,Ahoj, Levi." Povedala v štipľavej nálade, keď som jej otvoril dvere spolujazdca.

,,Ahoj Alice, vyzeráš nádherne, cítim sa trochu nedostatočne oblečený." Prezerá si ma od hlavy až po päty na moje neformálne oblečenie typu badboy a súhlasne sa uškrnie.

,,Povedala by som, že aj pekne upratuješ." Povedala a žmurkla, keď nastupovala do auta.

Prichádzame do polo vychytenej reštaurácie a sadneme si k malému stolíku.

,,Sakra, keď sú tie stoly také malé, skoro sa bojím vidieť, aké malé budú taniere," priznávam a ona sa zachichotá. 

,,Príliš vkusné?" spýta sa a ja pokrčím plecami.

,,Myslím, že vkusné veci nerobím často, ale som ochotný skúšať nové veci," poviem jej úprimne a ona sa usmeje.

,,To je od teba naozaj milé Levi. Máš naozaj jemnú stránku napriek tomu, že sa obliekaš ako lámač sŕdc."

Usmejem sa, keď sa pozriem na svoje oblečenie.

,,Čo? Bola by si radšej, keby som bol oblečený v obleku?"

Zatrasie ňou a usmeje sa na mňa.

,,Bola by som radšej, keby si nebol oblečený vôbec."

Vytreštil som oči, keď som zaregistroval, čo mi to práve povedala.

Smeje sa a zahanbene sa červená.

,,Prepáč. To len mi tak spadlo z jazyka."

So smiechom pokrútim hlavou.

,,Tak opatrne s tým tvojím jazykom." Žmurkám na ňu. 

,,Ja... Vlastne čakám na manželstvo, aby som nejaké také veci robila. Ľudia si myslia, že ma do toho nútia moji rodičia, ale je to vlastne moje rozhodnutie."

Zhlboka sa zasmejem.

,,Boh pomôž tomu, kto si ťa vezme a uvedom si, že nie si taká nevinná, ako vyzeráš. Môžu sa zobudiť pripútaní k tvojej posteli a myslieť si, že ich práve uniesli, medzitým nad ním stojí anjelik Alice v nie až tak anjelskom oblečení a..."

Drží mi ruku na ústach.

,,Ticho Levi! Niekto ťa bude počuť!" Povedala svojim pekným anglickým prízvukom a ja si nemôžem pomôcť a uškrniem sa.

Alice je dokonalá, ale prečo mám pocit, že nie je tá pravá?

Dočerta. 

Venny.

***