Spolubývajúci

24

Od šoku som onemela. Skúmala som jeho tvár, či to myslel vážne, ale zdalo, že si nevymýšľal.

„Ona to tak necítila," doplnil svoj príbeh.

„To preto si taký prelietavý?" Zaujímala som sa.

„Čože? Nie, nie. Taký som bol stále, ale ona ma dokázala na čas umravniť. Nejako sa jej to podarilo," opravoval ma.

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Zdalo sa neskutočné, že muž ako Sebastián dokázal v sebe nájsť nejaké city. Bolo mi ho trochu ľúto, pretože sa očividne snažil Silviu urobiť šťastnou a kvôli nej bol ochotný zmeniť sa. Ona to ale práveže nechcela, nechcela normálny vzťah, túžila po zábave. Sebastián sa mienil vzdať svojich mileniek len kvôli tomu, aby ostal s jednou jedinou. Milo ma svojím zmýšľaním prekvapil. Nečakala som to od neho. Netipovala by som to na neho.

„A prečo ju chceš späť až teraz? Vravel si, že už sú to dva roky," nerozumela som.

„Od spoločných známych som sa dopočul, že sa skúša konečne usadiť, striedanie partnerov a voľné vzťahy ju už vraj nebavia," vysvetľoval.

„Zacítil si svoju šancu," doplnila som ho.

Bez slova prikývol.

„Prečo sa v takom prípade teda nespojila rovno s tebou, keď vedela, že si ju kedysi ľúbil?"

„Neviem, asi počula, že som stále taký istý nepoučiteľný sukničkár a také niečo už pri sebe nechcela. Možno by mi nedôverovala," premýšľal.

„Tomu úplne rozumiem," zamrmlala som si popod nos.

„Každopádne, ja by som ju chcel naspäť. Len jej musím dokázať, že to myslím vážne."

„A myslíš to vážne? Sú to už dva roky. Stále ju máš tak veľmi rád? Keď som sa ťa to naposledy pýtala, skoro si dostal infarkt," podpichla som ho.

„Ako som ti už povedal, náš vzťah by bol racionálne odôvodniteľný a zjavne výhodný. Obaja sa poznáme, máme čo to spoločné, máme spoločnú minulosť, vieme, čo ten druhý potrebuje, naše rodiny sa poznajú... A je môj typ," Pokrčil plecami.

Neveriacky som pokrútila hlavou. Samozrejme, že bola jeho typ. Mala krásne vlasy a ešte krajšiu postavu, tvár, všetko. Bola krajšia ako Sofia, Rebeka či Laura, vynímala sa medzi nimi. Určite som mu verila, prečo mal na ňu slabosť.

„Láska ma naučila akurát len to, že je to slabina. Odmietnutie ma dostalo a nejakú dobu som mal problém naučiť sa opäť normálne fungovať. Nemôžem si dovoliť už takto stagnovať. Buď sa ku mne vráti, alebo sa nič nezmení," zdôveroval sa.

„Ale láska je aj tom. Je to úplne normálne, že sa zamiluješ do nesprávneho človeka," oponovala som.

Sama som neverila, že som to zo seba dokázala takto vysúkať.

„A čo ti to prinieslo? Čo máš z toho, že ťa po deviatich rokoch niekoľkokrát podviedol priateľ, teda vlastne snúbenec? Ako ti taká láska prospela?!"

Ostro som zanadávala a vyskočila som z gauča na rovné nohy. Založila som si ruky v bok a hodila som na neho zúrivý žeravý pohľad hodný bohyne pomsty.

„Odkiaľ to všetko vieš?!" Okríkla som ho.

Pokrčil plecami a mlčal, chcel chrániť zradcu v mojom okolí.

„Sebastián!" Varovala som ho.

„Tak pýtal som sa na to. Chcel som vedieť, čo sa ti prihodilo," klopil previnilo oči.