Spolubývajúci

48

Otvorila som oči, okamžite zisťujúc, že moje telo bolo akési oslabené a vláčne, ale v dobrom slova zmysle. Pekne povedané, Sebastián ma za pár hodín úplne zničil. Dlhé mesiace bez akéhokoľvek fyzického kontaktu s mužským telom si vybralo svoju daň. Cítila som sa, ako keby som po siahodlhej prestávke začala opäť športovať. Ale Sebastián nebol vôbec na vine, tiež som sa od neho nedokázala odtrhnúť. 

Zistila som, že som v posteli ostala sama a tak som sa podoprela a zdvihla do sedu, naťahujúc uši do tichého bytu. Na malilinkú stotinu sekundy mi napadla zvrátená myšlienka, že Sebastián predo mnou len zahral divadlo, aby ma konečne dostal do postele a napokon zmizol. Rýchlo som ale potriasla hlavou, ani sama som takým temným myšlienkam neverila. Utvrdilo ma i tlmené cinkanie riadov a príborov v kuchyni. Spokojne som sa pousmiala. 

Náhle som začula kroky smerom k izbe, dvere sa rýchlo roztvorili a objavil sa v nich môj dokonalý Sebastián bez trička. Aj keď som ho v noci videla celého nahého vo všelijakých hriešnych pozíciách, pohľad na jeho vypracované telo a božskú tvár mi naďalej spôsoboval chvenie a zastavenie dýchania. 

Akonáhle zbadal, že som už prebudená, doširoka sa usmial, zastal na prahu dvier, oprel sa o zárubňu a preložil si ruky na hrudi. Vyzeral, že mal tiež problém ovládnuť svoje telo pri pohľade na to moje. 

"Dobré ránko, láska," zatiahol medovým hlasom.

Na to oslovenie som si ešte nedokázala zvyknúť. Zakaždým, keď ma tak nazval, sa mi v hrudi rozbúchalo srdce tak rýchlo a prudko, akoby mi z nej chcelo vyskočiť. 

"Dobré ráno aj tebe," rozžiarila som sa na neho. 

Oči sa mu leskli šťastím a spokojnosťou, čo mi spôsobovalo chvenie po celom tele. Nemohla som skrátka uveriť tomu, že to cítil len a len kvôli mne. 

"Prečo tam len tak stojíš? Poď sem a daj mi pusu!" zaškerila som sa na neho.

Zasmial sa a potom trochu zvážnel. V očiach mu prebleskli známe túžobné plamienky.

"Neviem sa na teba vynadívať. Si nádherná," odvetil podmanivým hlasom.

Prestala som dýchať a tvár mi zalial rumenec. Aj keď som bola úplne vyšťavená, moje telo po ňom v sekunde opäť zatúžilo. S úsmevom som pred seba vystrela ruky, aby sa už konečne pohol z miesta a pritúlil sa ku mne. 

Zase sa zvonivo zasmial a pár rýchlymi krokmi podišiel až ku mne, sadol si na okraj postele a stiahol si ma do pevne náruče, akoby moje telo necítil dlhé roky. Roztopila som sa v ňom. Jednou rukou ma nežne hladil po nahých pleciach a druhou si zapletal prsty do mojich rozstrapatených vlasov. 

"Hm, pôvodne som ťa prišiel zavolať na raňajky, ale keď na sebe cítim tvoje prsia, asi sa zas neovládnem," zamrmlal mi do vlasov. 

Nahlas som sa zachichotala. Prikrývka zakrývala len spodnú časť môjho tela, takže som sa k jeho hrudi tisla celkom odhalená. 

"Vlastne, skutočne  potrebujem najskôr niečo zjesť. A dať si sprchu," zamrmlala som, premáhajúc v sebe rastúcu túžbu. 

Mierne sa odo mňa odtisol, vzal mi tvár do oboch rúk a začal sa o moje ústa obtierať svojimi perami. Nebozkával ma, len sa ma snažil pomaly rozpáliť. Celkom sa mu to aj darilo, pretože sa mi v momente všetka krv nahrnula do tváre a v podbrušku som zacítila opätovné šteklenie. Všimol si to, samozrejme.

"Určite?" provokoval. 

"Áno," šepla som nepresvedčivo.

"Si si tým celkom istá?" nedalo mi.