Spolubývajúci

23

Snažila som sa skoncentrovať a začať opäť normálne myslieť. Bolo náročné nepozerať sa na neho, keď sedel tesne vedľa mňa a ešte k tomu bez trička.

„Ach, zabi ma," zakvílil od bolesti hlavy.

„Nemal si toľko piť," poučovala som ho.

Zase len bezmocne zastonal, zložil si ruky z tváre a masíroval si nimi spánky.

„Mimochodom, čo to malo byť?" Vyzvedala som, ukazujúc lyžičkou na dvere.

„Čo? Ach, toto," uvedomil si, kam mierim, „trochu som to pokazil," zašomral.

„Trochu? Desať minút si celkom odporne do mňa hučal, aby som ostala v bare a zahrala divadielko pred Silviou a ty sa vyspíš s jej kamarátkou?! Kde si nechal rozum?!" Hrešila som ho.

„Och, nekomanduj ma teraz," zafrflal.

„Nesľúbila som ti pomoc na to, aby si ma len tak hocikedy, keď ti to prišlo vhod, zneužíval," zanadávala som.

Asi sa ma to dotklo viac, ako som si chcela priznať. Videl, že som akási podráždená, tak sa narovnal a ticho si povzdychol.

„Nechcel som ťa tak nútiť. Bol som zameraný na Silviu a už mi hlava pracovala len týmto smerom. Ospravedlňujem sa ti," hlesol úprimne.

Prikývla som na znak toho, že som ospravedlnenie prijala.

„Ja som ti vlastne oplatila toho opitého idiota, čo ma nechcel nechať odísť," priznala som.

So zaťatými zubami pokrútil hlavou a obzrel si hánky na pravej ruke: „Toho mi ani nespomínaj."

Všimla som si, že tam mal slabo viditeľné odreniny, automaticky som sa k jeho ruke natiahla, privinula som ju k sebe a skúmavo prezerala. Ostal z toho až taký prekvapený, že úplne stuhol, akoby ani nedýchal. Skontrolovala som tie hánky, ale zdali sa nepoškodené, maximálne len trochu doudierané.

„Nos toho chudáka ti kosti našťastie nezlomil," okomentovala som a zdvihla som k nemu zrak.

Oči sa nám stretli a ja som zalapala po vzduchu. Ak by som hlavu posunula o pár centimetrov bližšie, bola by som na ňom úplne nalepená. Dezorientovane zažmurkal a o pár milimetrov sa pohol vpred, myslím, že skúšal, po kade mu to dovolím. Keďže som ale mala mozog v kóme, nespravila som nič, len som sa dívala a lúštila, koľko nenávisti by som musela v sebe nazbierať, aby som sa na neho vykašlala a nepomohla mu.

Napokon som sa dokázala odsunúť preč a ihneď som mu pustila ruku. Otriasol sa a zahanbene sa pousmial.

„Prepáč," znovu sa ospravedlnil.

„Za čo tentokrát?"

Zhlboka sa nadýchol, ale neodpovedal. Neviem, či nechcel alebo nevedel prísť na to, prečo sa pýtam. Úplne sa odsunul, trochu sa v sede predklonil dopredu, podoprel si lakte o nohy a vložil si tvár do oboch dlaní.

Pošúchala som si čelo, prekonávajúc zmätenie a chaos v mysli. Dokázal by ma zneužiť na získanie bývalej priateľky a potom ako spotrebovaný tovar odhodiť?

Robil to tak aj s milenkami. Zavzlykala racionálna Sara.

„Čo sa včera stalo?" Prehovorila som napokon.

„Neviem, čo sa stalo. Silvia sa so mnou normálne rozprávala, ale potom sa zdvihla a odišla domov. Ani nechcela, aby som ju odprevadil. Tak som sa proste opil. A tá jej kamarátka, asi Veronika či čo, mi robila spoločnosť," pokrčil previnilo plecami.

„Hm, takže ťa bývalá odmietla?"

Bez slova prikývol.

„Tá Silvia sa mi začína páčiť!" Podpichla som ho.

„Strašne ma nahnevala," zasyčal.

„Lebo ti hneď neskočila do náruče? Nebuď smiešny. Horšie je, že ak sa dozvie o tebe a tej Veronike tak ti nielenže neskočí do náruče, pravdepodobne u nej skončíš nadobro," usúdila som.

„Nepreháňaj. Som slobodný muž a ona slobodná žena. Silvia to nemá, čo riešiť," nesúhlasil.

„Neviem, či by sa mi páčilo, keby mi môj potenciálny frajer pretiahol kamarátku. To ti, preboha, nestačila Rebeka?!" Vyrývala som.

Jednoducho mi to nedalo a musela som to vytiahnuť.

„Čože? Ako to myslíš?"

„Netvár sa tak šokovane. Je mi jasné, že ste spolu niečo mali," zazrela som po ňom.

Pomrvil sa a posadil sa do normálnej polohy, aby mi videl do tváre. Položila som misku s vločkami a jogurtom na konferenčný stolík pre sebou. Akosi ma prešla chuť.

„Ja som s Rebekou nemal absolútne nič!" Presviedčal ma.

„A kde si bol tak dlho? Zmizol si ako duch, rovnako aj ona. A potom mi aj niečo naznačovala. Teda nie priamo, ale pochopila som to tak. Aj ty si mi predsa vykrikoval, že na ňu žiarlim. Prečo by si to inak robil?" nechápala som.

„Ja som zmizol, lebo som stretol kamaráta, ktorý dôverne pozná Silviu a on mi dal echo, že sa má objaviť v Andromede, tak som s ním o nej hodil reč, aby som si pripravil pôdu. Netuším, kde a s kým bola v tom čase Rebeka. Čo ti to tak prekáža?" Zdvihol jedno obočie a opäť sa ku mne nebezpečne naklonil.

Zatajila som dych. Nemohla som sa pohnúť. Prižmúril oči a prezeral si ma, snažil sa rozlúštiť moje myšlienky. V momente som pod tým prísnym pohľadom očervenela, jeho očiam sa nedalo uhnúť. 

„Tak prečo si ma obviňoval, že na ňu žiarlim?"

„Pretože ti flirtovala s Rolandom," zahlásil.

„A? Čo ja mám s Rolandom? Veď som s ním tancovala a sedela sotva pár minút," nechápala som.

„No, mne sa zdalo, že sa celkom spolu bavíte," zamračil sa na mňa nechápavo.

„Ani zďaleka, Sebastián. Roland to skúšal, ale schladila som ho hneď na začiatku," vysvetlila som.

Sebastián si vzdychol a pustil ma zo svojho očného kontaktu. Odľahlo mi, mohla som sa konečne normálne nadýchnuť a pohnúť. Vrátil sa do pôvodnej pohodlnej polohy a ruky si prekrížil na hrudi. Svaly sa mu pod tým pevným držaním tela len tak napínali. Musela som potriasť hlavou. Napokon som aj bola rada, že s Rebekou nič nemal. Myslela som si, že by mi to neprekážalo, ale zrejme som sa mýlila. 

„Musím tú Silviu nejako získať späť," riekol zamyslene.

Povzdychla som si. Keby nebol tvrdohlavý a nemal každý druhý deň inú ženu v posteli, aj by som verila, že v ňom driemali nejaké romantické city. Keď som ho tam ale videla takého bledého a urazeného, bolo mi jasné, že puto, ktoré ho viazalo k Silvii bolo čisto majetnícke. Niečo ako Sofiina náklonnosť k nemu. Nevedel sa jej vzdať, lebo bola jednoducho jeho. Nemiloval ju, len ju potreboval mať pri sebe. A možno aj miloval, ale veľmi zvláštnym spôsobom.

„Mohol by si mi povedať, čo sa vlastne medzi vami udialo," tlačila som na neho.

Zhlboka sa nadýchol a zamyslene sa zadíval kdesi pred seba, lovil svoje spomienky.

„So Silviou sme sa rozišli pred dvomi rokmi, pretože už so mnou jednoducho nechcela byť. Náš vzťah ale nebol celkom tradičný. Začal len príležitostný sexom, potom tajným chodením. Nakoniec sme sa dohodli na voľnom vzťahu, neobmedzovali sme sa, ale neboli sme spolu len kvôli sexu. Chodievali sme spolu aj do spoločnosti a prezentovali sme sa ako normálny pár. No ja som to nakoniec pokazil," rozprával pomaly.

„Ako si to pokazil?" Čudovala som sa.

„Zaľúbil som sa, Sara."