Spolubývajúci

33

„Čože? Ako? Kedy?" nechápala som.

Nečakane ma pomaly dorážal veľmi nepríjemný bodavý pocit žiarlivosti, ktorý som sa snažila všemožne zažehnať, keďže práve takýto výsledok bol aj mojím plánom. JA SOM CHCELA, aby sa Sebastián vrátil k Silvii. O to predsa celý čas išlo. Prečo ma to zrazu tak zasiahlo?

Sebastián ma vzal trochu bokom, nechcel, aby náš rozhovor počúvali zvedaví okoloidúci.

„Napísal som jej, ako si mi poradila. Ukázalo sa, že po tom víkende na teba pekne žiarlila a uvedomila si, že asi jej nie som ľahostajný," mykol plecom ako keby nehovoril nič dôležité.

„Ale to je skvelé, veď to sme tým večerom chceli dosiahnuť!" zvolala som, predstierajúc nadšenie.

„Hej no, vraj sme pri tej hre vyzerali veľmi presvedčivo, ako keby sme niečo spolu mali. To ju trochu prebralo, lebo dovtedy ma údajne neriešila, keďže jednorazovky pre ňu konkurenciou nikdy neboli," parafrázoval Silviine slová.

Sklonila som tvár, skrývajúc okamžitý rumenec v lícach. Bolo to presvedčivé, lebo moje pocity pri Sebastiánových dotykoch a bozkoch boli reálne. Bola som však z nás dvoch jediná, ktorá okrem fyzickej príťažlivosti vnímala aj nejaké pocity.

„Mal si mi o vás povedať," vytkla som mu.

„Viem, ale sľúbil som jej, že to bude zatiaľ naše tajomstvo. A pravdupovediac, musel som sa ti vyhýbať, lebo by nezniesla, keby sme boli osamote na byte.  Tak či tak, po plese sa ju chystám odprevadiť, takže dúfam, že sa už nejako oficiálnejšie pohneme. Doteraz to bolo také nevinné, na môj vkus trochu nudné, ale nechcel som tlačiť na pílu. Len sme sa zhovárali. Síce som očakával niečo iné, ale počkám si," zasvecoval ma do detailov ich zbližovania.

Chápavo som prikývla, ale lomcovalo mnou neutíchajúce rozrušenie. Takže od dnes už budú zrejme naozaj spolu. Podarilo sa. Vyšiel môj plán a Silvia naň skočila.

„To u nej si bol celý týždeň?" 

„Nie, nie, bol som aj na služobnej ceste. Ale keďže sa jej nepáčiš, po mojom návrate som prebýval u Rolanda," vysvetľoval.

To na mňa Silvia až tak žiarlila? Čo jej o mne nakecal?

„A čo ten jej dnešný partner?" prekrývala som nervozitu.

„To je jej bratranec. Si v poriadku? Zdáš sa mi nejaká nervózna?" prezeral si ma röntgenovým pohľadom.

Zarazená, že dávam na sebe vedieť viac, ako treba, som sa pokúsila o žiarivý úsmev a len som ľahostajne mávla rukou.

„To len tým prostredím a ľuďmi," zaklamala som.

Ešte raz si ma premeral, aby vyzistil, či mu neklamem, ale našťastie ma nechal  na pokoji.

„Inak, navrhol som Silvii, aby ťa zoznámila s tým jej bratrancom. Je to slušný chalan, podľa mňa sa ti bude pozdávať," žmurkol na mňa.

Bezmyšlienkovite som súhlasila, omráčená novými skutočnosťami. Spomenula som si, že držím v ruke pohár so šampanským a ihneď som do seba hádzala sladký sekt. Potrebovala som nájsť Rebeku a porozprávať sa s niekým blízkym. Najlepšie by bolo, keby som mohla úplne odísť a nejako sa postaviť svojim myšlienkam, urobiť si v hlave poriadok a popremýšľať nad zmiešanými pocitmi. Cez týždeň som nemyslela na nič iné len na to, ako sa snáď Sebastián vráti k bývalej a ja nebudem musieť riešiť jeho doliehanie, no keď už to začínala byť realita, nepáčila sa mi to. Ako keby som doteraz neverila, že mu bude záujem opätovať a akosi som samú seba presvedčila, že jej nezáujem je takmer istý. A aj preto som mu minulú sobotu pri filme najskôr pár sekúnd bozky opätovala a nezarazila to ihneď.