30 (špeciál)

1.5K 72 23
                                    


Sara pochodovala z balkóna do svojej izby, zase protivná a mrzutá, brániaca sa tou svojou typickou tvrdohlavosťou.  Na chvíľu som musel ostať stáť, potláčať opäť tú horúčavu, čo mi jej blízkosť spôsobovala. Ako to len robila? Všemožne sa mi snažila dať najavo, že ma nechcela, ale predsa ma to nútilo pokračovať v provokácii. Myslela si o sebe, aká bola nedobytná pevnosť, ale jej telo ju zakaždým prezradilo. Videl a cítil som, že  bojovala sama so sebou, stačilo minútu a možno by bola moja. A možno by mi aspoň opätovala bozk. 

Pokrútil som nad sebou hlavou. Sara nebola priorita, mal by som sa sústrediť na Silviu. 

Vybehol som z balkóna do obývačky, sledujúc Saru ako predo mnou utekala do svojej izby. Nepozrela na mňa, ale ja som tušil, že bola ešte stále celá červená v tvári. Rumenec rozhodne nedokázala skrývať. Pousmial som sa, pretože práve to červenanie bolo náznakom, že aj ľadovú kráľovnú bolo možné zlomiť. A mne sa to výdatne darilo. 

„Už sa ma chceš zbaviť?" zvolal som za ňou provokačne.

Neodpovedala. Neviem, či pochopila moju otázku. Nepýtal som sa na túto chvíľu, pýtal som sa na naše spoločné bývanie a neoficiálnu dohodu. Vzhľadom k tomu, že sa náhle zvrtla, pozrela mi sebaisto do očí, opäť pripravená vrčať a útočiť ako pravá levica, bolo mi jasné, že sa jej už podarilo zahnať hriešne myšlienky z balkóna. 

„Mimochodom, zabúdaj, že mi budeš vyberať ešte aj šaty. Zožeň mi kaderníka a niekoho, kto ma namaľuje, zvyšok si zariadim ja!"

Prebodla ma tými čokoládovohnedými očami, zavelila, vbehla konečne do izby a zabuchla za sebou dvere ako pubescentné dievčatko. Dokonca sa zamkla. Bola neskutočne príťažlivá, keď sa hnevala. O to viac bolo skvelé, keď sa mi ju takto podarilo rozladiť. Rozladená Sara bola stokrát viac sexi, ako hocijaké iné ženy, ktoré som mával v posteli. 

Opäť som sa musel pozastaviť nad vlastnými myšlienkami. Poškrabal som sa na čele, nechápajúc vlastnej mysli. Keď som sa upokojil, rozhodol som sa, že sa ozvem Rolandovi. Keďže ma už Sara nedokázala počúvať, potreboval som sa vyžalovať ešte niekomu inému.

Obliekol som sa a vybral som sa do kaviarne v centre mesta, kde ma už mal čakať Roland. Stále som bol mierne vykoľajený z incidentu so Sarou. Prečo musela byť taká tvrdohlavá? A prečo som sa jej nedokázal proste vyhýbať? Mohol som mať ktorúkoľvek, kohokoľvek. A možno aj viacero slečien naraz. 

Uvedomil som si, že mi zrejme mozog vypínalo z nedostatku sexu. V podstate som od prešľapu so Silviinou kamoškou s nikým nespal. Vlastne, aj s tou to bolo také nijaké, keďže sme boli obaja opití pod obraz Boží a obaja sme to po chvíli vzdali. Keby som nebol na mol, ani by som si ju do  bytu nevzal. 

„Tak si už pozval na ples Silviu?" vyzvedal Roland.

Prevrátil som na neho očami: „Nie, ona už partnera má."

Roland sa zamračil, aby zakryl úsmev. Prečo boli dnes všetci takí škodoradostní? Radšej som to odignoroval.

„Tak s kým ideš?" horel zvedavosťou.

„So Sarou," tváril som sa nenútene.

„So Sarou? A Sara súhlasila? Vie o tom vôbec? To sa mi nezdá," provokoval.

Už ju všetci veľmi dobre poznali, všímali si, ako sme spolu vychádzali a bolo im jasné, že je ťažký oriešok. Zároveň ju asi tak trochu obdivovali, pretože sa so mnou ešte nevyspala. A mňa nechápali, že som ju ešte nedokázal presvedčiť.

„Súhlasila, ale vieš si asi predstaviť ten súboj," uškrnul som sa na spomienke z balkóna.

Uvedomil som si, že som ani neriešil jej váhanie, keď som sa pýtal na včerajšok. Hlavu som mal dutú, hnevalo ma, že som mal výpadok. Tvrdila, že som bol v byte sám a že som nič nevyviedol, no napriek tomu akosi otočila svoje správanie, pričom včera večer som jasne videl, ako sa červenala a ako na ňu to bozkávanie pri hre pôsobilo, čo sa potvrdilo aj dnes na balkóne. Stačilo jedno objatie a Sara bola ako bábika. Keby som viac zatlačil, zrejme by som si s ňou mohol robiť, čo by som si zachcel. Ale nechcel som, aby to skončilo takto. Nechcel som, aby sa so mnou vyspala len preto, že podľahla naliehaniu, tak ako mnoho iných pred ňou. Ja som chcel, aby za mnou sama prišla a sama to chcela. Bez nátlaku. 

SpolubývajúciWhere stories live. Discover now