Spolubývajúci

29

„Ako prosím?! Na to zabúdaj!" protestovala som šokovane.

„Nevyvádzaj, veď to bude len jeden večer, prežiješ to," bavil sa na mojom výleve.

„Nie, Sebastián, ja na žiaden ples nejdem, odmietam!" odporovala som ďalej a vypochodovala som okolo neho von z vlastnej izby.

Samozrejme, okamžite ma nasledoval ako môj chvost a húdol mi do hlavy, ako dobre tam bude a že sa nemám dôvod hnevať.

„Ja nikam nejdem, vyhoď si to z hlavy!"

„Ale ideš!" prikazoval.

„Nejdem, Sebastián!" zastala som v strede obývačky, založila som si ruky vbok a odporujúc som vystrčila bradu hore.

„Čo máš za problém? Veď sa dobre a zadarmo naješ, napiješ, zabavíš... Nechápem, prečo nechceš ísť," sadol si na pohovku a už mierne urazene komentoval moje pochodovanie.

„Nerozčuľoval si sa pred chvíľou, že ťa tam matka donútila ísť proti tvojej vôli? Nepresviedčaj ma, povedala som nie," odsekla som tvrdo.

„Ale ja tam nechcem ísť preto, lebo viem, že budem vďaka matke ako výstavný kus.  Bude ma každému predstavovať a predhadzovať ma ako trofej. Zato ty budeš len neznámy hosť, ktorý si prišiel zatancovať. Nikto si ťa nebude všímať," odfrkol otrávene.

„Tak načo potrebuješ partnerku, keď s ňou nakoniec ani nebudeš? Vlastne by som sa ešte aj nudila!" zagánila som na neho.

„Nie, tak som to nemyslel. Samozrejme, že by som sa ti venoval, ale na začiatku by som mal aj pár povinností. Keďže ale nie si moja priateľka ani manželka, nemusela by si to absolvovať so mnou a mohla by si si robiť, čo by si chcela," zachraňoval svoje predošlé slová.

Pri spomenutí priateľky a manželky som len prehltla náhle kyslé sliny, nazbierané v mojich ústach. Nespokojne som si odfúkla.

„Neberiem tvoje nie ako odpoveď. Objednám ti kaderníka aj vizážistku, kúpim ti šaty aj všetky doplnky a jediné, čo od teba budem chcieť je, aby si sa tam uráčila prísť ako môj sprievod," tvrdohlavo a prikazujúc trval naďalej na svojom.

Zaujalo ma, že by mi on sám zháňal personál a dokonca aj garderóbu, zároveň ma to však až tak nezarazilo. Rád predsa veci riadil a kontroloval, zároveň nebol dostatočne citlivý na to, aby ponúkol žene možnosť výberu.

„V žiadnom prípade!" nedala som sa.

„Mňa z teba raz vyrúti, Sara!" odsekol naštvane a celou silou zabuchol zapnutý notebook, ktorý mal stále na konferenčnom stolíku.

„Čo nepozveš Lauru alebo Sofiu?" čudovala som sa.

„Laura ide s Rolandom a Sofia s Leom," odvetil sucho.

Sofia s Leom? Nerozumela som tomu čudnému spojeniu, ktoré mi nikto nechcel vysvetliť. Absolútne sa k sebe nehodili a nedalo sa hovoriť ani o láske.

„A čo Rebeka?" 

Napadla mi z čista-jasna. Tá by bola nadšená ako blcha!

„Nie, istotne nie," pokrútil hlavou.

„Čože si taký vyberavý? Radšej budeš nútiť mňa, ako by si mal ísť s niekým, kto bude z tvojho pozvania natešený?! Nechápem ťa. Je to skvelé riešenie," protestovala som.

„Nie, nejako mi nesadla. Nemal by som na ňu náladu. Okrem toho, Marko spomínal, že ju ide pozvať on," vyhováral sa.

Ako náhle som zistila, že Rebeka možno na ten ples pôjde, na sekundu mi dostal do hlavy chrobáka. Potom som si ale uvedomila, že Rebeka by sa aj tak naplno venovala svojmu partnerovi a ja by som tak či tak ostala buď úplne sama alebo na krku panovačného a náladového Sebastiána, navyše pod drobnohľadom jeho rodiny.