WALLS

(II. PART) T W E N T Y - N I N E

            Po poslednom stretnutí, som začala veriť. To, čoho som sa celé tie roky nevzdávala –viera, bola rozšliapnutá a rozbitá na milión malých kúskov, ktoré som nebola schopná už zlepiť dokopy, nemala som na to silu. Vzdala som sa. Po toľkých rokoch, čo som verila, vždy keď som videla Matúša prechádzať okolo môjho domu, že jedného dňa zaklope a všetko bude tak ako kedysi. Verila som, že sa raz zobudím a mama bude v kuchyni pripravovať raňajky ako kedysi. Aj keď som sa izolovala od ostatných, viera bola jediná, čo ma držala pri živote. A aj keď sa môj život nevyvíjal tak ako som chcela, priniesol mi všetko, čo som potrebovala.

„Elisabeth," moje meno som už častejšie počula z jej úst ako z otcových. Vedela som skôr než ho vysloví, že prízvuk dá na ‚Eli' a ‚t' vysloví o čosi hlasnejšie ako zvyšok môjho mena. „Začnime tým, že mi povieš kto bol Samuel." Prekvapili ma jej slová. Obvykle sa naše sedenie začína otázkou ‚Ako sa cítiš?', ktorú som z duše nenávidela. Predpokladala som, že aj ona vycítila zmenu môjho postoja, preto som jej bola nesmierne vďačná za zmenu slov, ktoré vybrala. Spojila som pery do úzkej čiary a snažila sa vytvoriť v hlave nejakú zmysluplnú vetu. „Samuel bol najprv cudzinec," zhlboka som sa nadýchla, sústredila som oči na známu vázu, ktorá stála za ňou na bielom stole. „Z ktorého sa neskôr stal môj priateľ. Bol ako moja záchranná skala, na ktorú som sa mohla vždy spoľahnúť." Slová sa mi sypali z úst. Bola to úľava, o ktorej som ani nevedela, že potrebujem. „Cítila si to tak po celý čas?" tmavé oči upierala na mňa. Nič si nezapisovala, čo bola u nej novinka. Kedykoľvek predtým, keď som niečo vypustila z úst, hneď si to zaznamenala. Prikývla som. „Koľko ste boli spolu?" „Rok a pól." Potlačila som slzy. „Kedy si prvýkrát vedela, že je niekto naviac vo vašom vzťahu?" tá otázka ma zaskočila. Keby som sa nad tým nezamýšľala posledné týždne, asi by som hneď vykríkla v Samovej obrane, že to tak nebolo, že on by ma v živote nepodviedol, aj keď opak bol pravdou. A napriek tomu, že som vedela, že to ľutuje, že nebol sám sebou, že to bola len chyba, ktorú ľutuje a bude ľutovať nesmierne dlho, nevedela som sa prinútiť mu odpustiť. Nevedela som sa prinútiť naňho ani pozrieť, či sa s ním stretnúť. Zo začiatku to bolo ťažké, počúvať jeho bolestivé výkriky, búchanie na vchodové dvere a nič nerobiť. Bolo to ako prežívať tú istú nočnú moru dookola. Nevedela som sa pohnúť, jediné čo naznačovalo tomu, že som nažive, bolo nespočetné množstvo sĺz, ktoré stekali po mojej tvári.

Uvedomila som si, že mi pri spomienkach tečie jedna slza po tvári. Rýchlo som ju utrela dlaňou ruky a odkašľala si. „Bola som na ich prvom koncerte," „To bolo kedy?" prerušila ma a ostro sa do mňa zapichla pohľadom. „Asi tri mesiace po tom ako sme sa dali dokopy. Niekedy vo februári." Odpovedala som zamyslene. Bolo to už tak dávno. „Prvýkrát vyšiel na pódium a spieval pred ľuďmi, spolu s jeho kamarátmi. Všetci z toho boli hotoví, každý vedel slová pesničiek," spomínala som, pričom som sa cítila akoby som to prežívala celé odznova. Nasucho som prehltla. „Bola som naňho nesmierne hrdá, išlo im to tak dobre. No vtedy, keď sa mu po koncerte na tvári zjavil ten najkrajší a najväčší úsmev," slzám som už nezabránila, stále som hľadela na vázu, no už to nepomohlo. „Vedela som, že nie som jediná v našom vzťahu. Taký úsmev som mu nevedela vyčariť ani ja." Preniesla som oči z vázy do jej tmavých orieškových. „V ten moment som mala byť len podporujúca frajerka, ktorá sa teší z úspechov svojho frajera, cítila som sa však, akoby mi niekto niečo zobral. Uvedomila som si, že odteraz tam nie som len ja. Jeho srdce patrilo umeniu. Umenie a hudba bolo to, čo ho úplne napĺňalo a s tým som nemohla nič robiť. Nemohla som s tým súperiť, nemala som na výber. Len som sa dívala, ako chlap mojich snov, pomaly ale isto rozdal svoje srdce a už nepatrilo len mne." Dokončila som. V tom momente som na jej tvári, ktorá nikdy neprezrádza žiadne emócie, videla záblesk bolesti. Pousmiala som sa a utrela si potok sĺz, ktoré sa mi vpíjali do trička.