: : DRUHÁ KAPITOLA
Budem mŕtva.
Je to oficiálne.
Buď toto alebo sa budem vyhýbať celému ľudstvu. Áno, to znie dobre, týmto spôsobom budem sama, nie mŕtva.
Ako ma Carly ťahala cez dav do všetkých smerov, zrazu som zistila, že sa pozerám všade okolo seba, aby som zahliadla 'Dangera', ako ho oni volajú. Len to meno vo mne vyvolávalo zvláštne pocity.
Neviem prečo a tiež som to nevedela vysvetliť. Tipujem, že to bolo nervami a bála som sa o svoj život viac akoby som mala, zaujímala som sa viac o tohto náhodného týpka, ako o svojich rodičov.
Samo o sebe by vám to malo niečo povedať.
V tomto bode som už strácala rozum, len som sa chcela dostať preč od tohto všetkého. Moja hlava by sa nemala otáčať do všetkých strán v strachu, že ho uvidím, malo by to byť zo strachu z mojich rodičov. Čo ak by opustili dom, išli ma hľadať a našli by ma tu? Čo keď sa dostanú k domovej prehliadke? Čo ak... Oh, čo do riti, prečo sa tým zaťažujem? Moji rodičia sú tá najmenšia starosť.
Vytrhla som si ruky z Carlyinej dlane a čakala som, kým sa ku mne otočí. "Potrebujem dýchať, Carly." Priznala som. "Neprišla som sem. aby som len chodila dookola, prišla som sem, aby som sa zabavila a ak jediné, čo ideme robiť je utekanie od každej skupiny ľudí, tak idem domov."
Zastrčila si prameň vlasov za ucho a nervózne sa usmiala. "Prepáč." Začervenali sa jej líca. "Nepostrehla som, že som bola príliš priebojná."
"To nie je tým, že si bola priebojná..." Začala som predtým, ako som sa nachvíľu zastavila, aby som našla lepší spôsob, ako to povedať. "Len proste, odkedy 'Danger'," naznačila som prstami úvodzovky, „na mňa prehovoril, stále si mala oči na stopkách a už to nemôžem vydržať."
"Mrzí ma to." Oblizla si pery.
"Ide len o to, že," zhlboka som sa nadýchla, aby som mohla pokračovať, „odkedy na mňa prehovoril, chováš sa, akoby som išla zomrieť a ja nejdem."
"Ako to môžeš vedieť?" Vyhodila ruku do vzduchu a ukázala ňou na mňa. "Volajú ho Danger z nejakého dôvodu, Kelsey."
"Oh, dobre, Danger na mňa raz prehovoril, to nie je ako keby ma pozval von alebo niečo." Pokrútila som nad ňou hlavou. "Preháňaš a ty to vieš. A mimochodom, ani ho nepoznáš!"
"Viem o ňom dosť na to, aby som mohla povedať, že on znamená zlú správu." Snažila sa, aby to znelo presvedčivo, ale vyšla z toho somarina.
"A ty veríš tomu, čo ostatní hovoria?" Nadvihla som obočie a ona rázne prikývla. "Carly, nie všetko, čo ostatní hovoria, je pravda. Ľudia dnes veľmi preháňajú. Nemôžeš veriť tým hovadinám, čo ľudia kecajú. Mala by si to vedieť z prvej ruky." Pripomenula som jej výmysel, ktorý začal Danny Jergins o tom, ako sa spolu že vraj vyspali. Z toho vzniklo, že je tehotná a že bola na potrat. Hovorilo sa o tom dlho, až kým sa na to nezabudlo a nezačali sa šíriť nové výmysly.
"To je niečo iné." Snažila sa argumentovať.
"V čom?" Založila som si ruky v bok. "Povedz jednu vec, v čom je to iné." Klopkala som nohou po zemi, ako som čakala jej odpoveď.
"Proste to je, dobre?" Zavrčala. "Všetci ho poznajú, Kelsey. On netára somariny. Ľudia to o ňom už vedia."
"Áno, zo somarín, čo o ňom ostatní rozprávajú. Nezáleží na tom, kto to začal, pravda je stále ta istá. Nikto nič nevie. Jediný človek, ktorý to vie, je toto Danger dieťa a keď to on potvrdí, až vtedy to bude pravda. Dovtedy sú to všetko klamstvá."
Po chvíli ticha sa konečne vzdala. "Dobre, ale nehovor, že som ťa nevarovala." Ukázala na mňa s našpúlenými perami predtým, ako ma chytila za ruku a viedla nás bližšie k párty, kde boli ľudia a tancovali. Niečo, čo som si myslela, že neuvidím po zvyšok noci.
Zvyčajne som nebola ja tá, ktorá porušovala pravidla, ale tento krát myslím, že budem. Otvorila som si ďalšiu plechovku piva a začala som piť, prišla som a zistila som, že sa Carly vyparila. Do riti.
Vzdychla som a začala som ju hľadať. Prechádzala som okolo ľudí tancujúcich tak blízko pri sebe, až som si myslela, že majú spolu sex, okolo feťákov, ktorí si práve dávali jointa, okolo alkoholikov, ktorí pili pivo na litre a stále som nikde nemohla nájsť Carly.
Po pár minútach ma z toľkého chodenia boleli nohy. Ani na chvíľku som si nesadla. Vôbec. Bolo to ako keby títo ľudia ani nevedeli, čo je to stolička.
Nakoniec som to vzdala a rozhodla som sa jej napísať, vytiahla som telefón a začala som písať.
Pre: Carly
Kde si? Hľadala som ťa všade. Odpíš mi, aby sme sa mohli zase stretnúť, musím ísť za chvíľku domov.
Spokojne som odložila mobil, nie moc ďaleko, aby som ho počula, keby mi zvonil. Prešla som ďalej a zistila som, že je tam peň. Vedela som, že to bolo to najpodobnejšie stoličke, čo teraz mohlo byť, prešla som k nemu a sadla si. Vystrela som si nohy a zrazu som bola viac pokojná... uvoľnená.
Netrvalo to však dlho, hneď, ako som si uvedomila, že už prešlo pár minút a Carly stále neodpisovala na moju sms-ku. Väčšinou odpísala hneď po pár sekundách, po dvoch minútach, keď bola opitá. Teraz som sa začala o ňu báť. Vedela som, že nebola nikde blízko pri ľuďoch, rozhodla som sa ju ísť pohľadať k lesu.
Strčila som si ruky do vačkov, vyhýbala som sa všetkým bláznivým myšlienkam, ktoré by mi mohli napadnúť, ako som postrehla, vonku bola naozaj tma.
Ako mohla Carly len tak zmiznúť? Bola naozaj tak smutná, že som nepovažovala to, že som sa rozprávala s Dangerom za tak nebezpečné, ako sa ona tvárila, že to bolo?
Alebo by to mohlo byť niečo iné? Možno ju niekto požiadal, aby s ním niekam šla... Ale mala mi povedať, že ide preč.
Frustrovane som vzdychla a cítila som, ako sa mi krúti hlava po tých troch pivách, čo som vypila. Šuchotanie listov moc nepomáhalo, myslela som si, že sa zbláznim, našťastie som zbadala skupinku ľudí, nie ďaleko od chodníka.
Moc som o tom nepremýšľala, pokračovala som v chôdzi, len aby som cítila ten chladný vzduch prúdiaci okolo mňa a aby som zbadala, že tá skupina ľudí nebola obyčajná skupina. Boli oblečení v čiernej a červenej, z toho, čo som si zapamätala z Carlyinej dlhej reči mi napadlo, že to sú tí ľudia, pred ktorými ma Carly varovala.
Dangerov gang.
Srdce mi začalo biť rýchlejšie, pohla som sa bližšie k stromom, snažila som sa ukryť, aby ma nevideli a aby som zostala v pohode.
"Si vo veľkých sračkách, Parker." Temný hlas prišiel z tieňov a ja som pocítila, ako sa mi prevrátil žalúdok, začali sa mi potiť dlane.
"Je- je mi to ľúto." Chalan začať koktať takým hlasom až mi začal hučať v hlave, nedokázala som si pomôcť, musela som sa prikrčiť.
"Prepáč sa už nepočíta. Mal si šance, ale vždy si nám hovno dal. Dali sme ti tri týždne navyše a stále si nemal čas, aby si zohnal tie prachy?“
"Prosím, potrebujem len trošku viac času-"
"No tvoj čas vypršal, kámo." A s týmto som pocítila, ako mi znecitlivelo telo, pozrela som sa hore a videla som, ako vypálil guľku, telo spadlo na zem, tráva sa hneď začala pokrývať červenou lepkavou tekutinou.
Čo sa do riti práve stalo?
---------------------------------------
