: : TRETIA KAPITOLA
Boh mal dnes večer pre mňa naozaj iné plány, pretože som nemala v úmysle, aby sa niečo z tohto stalo, jediné, čo som chcela, bolo vyjsť si von s Carly a aspoň raz sa zabaviť, ale nie, vo všetkom, čo robím nemám žiadne šťastie. Áno, povedala som žiadne šťastie a preto je môj život taký, aký je.
Trvalo mi trošku dlhšie, kým som si dala dokopy všetko, čo sa práve stalo. Šok ma zasiahol v tej chvíli, ako som videla vytekať krv z hlavy toho chalana, ktorý sa zrútil na zem, jeho telo bolo úplne zbavené života. Cítila som, ako sa mi žalúdok prevrátil od hrôzy, zahryzla som si do pery, ruku som si inštinktívne priložila na ústa a snažila som sa nezakričať.
Nemohla som dýchať, nemohla som sa pohnúť, nemohla som odtrhnúť oči od toho, čo som videla pred sebou. Nohy som mala ako zo želatíny a mala som pocit, akoby sa zaryli do zeme.
Jediné, čo som vtedy mohla spraviť, bolo preklínať celý svoj život. Aspoň som potichu a môžem preklínať to, čo už bolo prekliate.
Počula som šušťanie listov a zmätok, napokon som sa pozrela hore a videla som, že sa Danger pozerá mojím smerom, jeho oči boli nečitateľné a hneď sa ma zmocnil strach.
Vyschlo mi v krku a začala som triasť hlavou, chcela som mu povedať, že som nič nevidela, ale to by nefungovalo, rýchlo zašepkal pár vecí tým chalanom, čo tam boli s ním predtým, ako prešiel ku mne bez toho, aby si to niekto všimol, rozmýšľala som, či mám ujsť alebo aspoň niečo spraviť, nechcela som riskovať svoj život. Aspoň nie teraz.
Chytil ma okolo pásu, zalapala som po dychu, keď si ma prehodil cez plece. Všetko sa to stalo veľmi rýchlo, nemohla som spracovať, čo sa stalo, až kým ma nehodil na sedadlo spolujazdca niečoho, čo vyzeralo ako jeho auto.
Ak som sa predtým bála, teraz som bola totálne vystrašená.
Nevedela som, čo mám robiť, len som tam sedela a nehýbala som sa, iba som sa obzerala okolo seba, či nezahliadnem niečo, čo by mohlo ohroziť môj život. Možno nôž? Bombu? Nejakú inú zbraň? Ale nič som nevidela. Vydýchla som si s úľavou, tá však rýchlo zmizla, ako sa dvere vedľa mňa otvorili a Danger nasadol dnu.
Nevyzeral moc nadšene.
Bez jediného slova naštartoval auto, ani sa nepozrel, či mu niečo nestojí v ceste, vtedy sa moje telo prudko miklo a mozog mi začal znova pracovať. "Kam ma to vezieš? Zabiješ ma? Panebože, ja nechcem zomrieť..." Zamrmlala som v nepokoji pri tej myšlienke. Rozreže moje telo na kúsky a nechá ho v lese tak, aby ho nikto nenašiel.
"Budeš ticho?" Vyštekol na mňa, jeho hlas bol taký trpký, že ma donútil náhle prestať a byť ticho.
Cítila som to napätie medzi nami, tak som si chytila peru a začala som do nej hrýzť, aby som už nič nepovedala, ale nemohla som si pomôcť, musela som vedieť, čo sa tu deje. "Hej, uhm... Danger?" V duchu som si dala facku za to. ako hlúpo som znela. "Chlapče, hocako sa voláš. Prepáč, že ti narušujem tvoju bublinu alebo niečo iné, ale naozaj potrebujem ísť domov. Už je neskoro a keď moji rodičia zistia, že som ušla. budem mŕtva. Doslovne."
Jediné, čo som dostala bol smiech, zmraštila som zmätene obočie. "Čo je také smiešne?"
"Ty." Stále sa pozeral do spätného zrkadla, usmieval sa, nazrel na mňa len sa sekundu a potom sa hneď otočil späť k ceste.
"Ja?" Rozpačito som si poškrabala krk. "Čo je so mnou?"
"Si v aute s niekým, koho si práve videla zabiť človeka a jediné, na čo myslíš je, že budeš mať problémy... s rodičmi?" Pozrel sa na mňa, všetka jeho pozornosť patrila mne, prehltla som hrču slín, ktorá sa mi vytvárala v hrdle.
"Uhm, no vieš, moji rodičia sú oveľa strašidelnejší než ty, kamoš. Ver mi, že na nich nemáš, keď príde k vystrašeniu niekoho. A mimochodom, ty máš určite svoju dôvody, aby si robil to, čo robíš a to je v pohode. Nezaujíma ma to, pokiaľ som nažive. Ale to sa nestane, kým moji rodičia nezistia, že som preč."
"Dovoľ mi, aby som ti povedal, že si jedna otravná koza." Zasmial sa a pomrvil sa na sedadle, pozrel sa ešte raz do spätného zrkadla.
"No, s tebou sa tiež nevychádza práve najľahšie." Zamrmlala som si popod nos a lakťom som si podoprela hlavu.
"Ani ma nepoznáš." Protestoval.
"Viem a videla som dosť, aby som mohla povedať, že znamenáš problémy." Priznala som a zahryzla som si zvnútra do líca.
"Tipujem, že si omne teda počula." Naklonil obočie a ja som sa na neho pozrela.
"Áno a viac. ako som chcela. Ver mi." Svoju voľnú ruku som zdvihla, keď som zavrtela hlavou a pustila ju späť dole na kolená.
"A veríš im?" Zovrel pery, oči mal na ceste, odbočil na inú cestu. Volant držal zospodu pravou rukou a ľavú mal prevesenú cez vrch, pomaly ním hýbal a potom dal ruku do vrecka koženej bundy.
"Nie..." Vrátila som sa späť k hádke, ktorú som mala na párty s Carly. Ale zase, videla som ho niekoho zabiť...
"Dobre." Vytiahol krabičku cigariet, otvoril ju a vytiahol jednu von, dal si ju do úst predtým, ako ju zapálil. Krabičku vrátil späť na miesto. "Pretože som si istý, že pravda je oveľa horšia." Vyfúkol perfektný krúžok dymu.
---------------------------------------
Upravené :)
