Z pohľadu Kelsey:
„Ako ste sa ty a môj syn mali odkedy sme vás naposledy videli?“ Pattie sa ku mne otočila keď si utrela ruky po tom ako doumývala riad.
Odložila som posledný tanier do skrinky, usmiala som sa a posadila som sa na stoličku ktorá bola vedľa skrinky. „Mali sme sa dobre, aby som bola úprimná tak isto ako predtým.“ Jemne som sa zasmiala.
„Nič nové?“ Oprela sa o dres a stále kúsok odo mňa.
Pokrútila som hlavou a zastrčila som si vlasy za ucho. „Ani nie.“
Skepticky prižmúrila oči. „Je tu niečo čo si mi nepovedala?“
Zmätene som zmraštila obočie. „Nie...“ naklonila som hlavu s snažila som sa zistiť prečo sa to spýtala. „Prečo?“
Pokrčila plecami a zamávala rukou. „Len tak... len som zvedavá.“ Hrejivo sa na mňa usmiala.
Pokračovala som v zdvorilosti. „Ako ste sa mali vy?“
„Tak ako vždy; bola som doma, upratovala som, prala som, klebetila som s dievčatami na telefóne predtým ako Jaxon príde domov.“ Hanebne sa usmiala a pokračovala. „Robím obed a keď príde domov Jeremy robím večeru.“
„Znie to nudne.“ Zasmiala som sa.
Súhlasne prikývla. „Nemáš potuchy.“
„Nechápem ako to robíte.“ Pozerala som na ňu, bezradne som vzdychla. „Nikdy by som nedokázala spraviť ani polovicu vecí čo robíte vy každý deň.“
„Si stále mladá zlatíčko.“
„Oh, prosím vás.“ Pokrútila som hlavou. „Tvárite sa ako keby ste mala päťdesiat.“ Prevrátila som očami a hneď som sa usmiala.
„Prestaň.“ Začervenala sa.
„Myslím to vážne Pattie! Koľko máte vlastne rokov? Dvadsať?“
Pattie sa zasmiala. „Kiežby.“ Oblizla si pery a pokrútila hlavou. „Mám tridsať sedem.“
Oči mi takmer vypadli z jamiek. „V žiadnom prípade.“
Prikývla. „Viem, som stará.“
„Stará?“ zdôraznila som. „Skôr že ste mladá! Ste matka tro—dvoch detí a stále máte takéto telo a tak ťažko pracujete?“ zdvihla som ruku „Ani si nechcem predstaviť seba za desať rokov.“
„Teraz už ticho,“ Pattie sa široko usmiala. „Budeš tak isto nádherná ako si teraz.“
Cítila som ako sa mi líca podliali krvou. „Ďakujem Pattie ale vážne o tom pochybujem.“
„Kedykoľvek zlatíčko,“ položila ruku na moju. „A nehovor také veci. Si krásna a vyzerá to tak že si to myslí aj môj syn.“
Ak som mala predtým červené líca, mohla som si len predstavovať aké boli teraz. Dievčensky som sa zachichotala čo Pattie rozosmialo a myslela si že moje zahanbenie je rozkošné.
„Si pre môjho syna perfektná, vieš o tom?“
Zahryzla som si do pery a pozrela som na ňu. „Ďakujem Pattie.“ Usmiala som sa.
Zamávala rukou ako keby to nebolo nič len pravda. „Myslím to vážne.“ prikývla hlavou. „Viem že som to už hovorila ale nemyslím si že sme to moc rozviedli.“
„Nemusíte--“
„Nie,“ Pattie pokrútila hlavou. „Ale musím. Vieš... už od smrti môjho dievčatka boli veci pre nás ťažké a špeciálne pre môjho syna. Videla som aký bol zlomený po tom ako sa to všetko stalo. Videla som ho v tom najhoršom aj najlepšom. Videla som ho s nespočetným počtom dievčat ale žiadna z nich mu nevyčarila na tvári taký úsmev ako ty.“
