Ani som si neuvedomila že som zaspala až kým som neotvorila oči a videla som že bolo skoro pol šiestej (vďaka tomu že som videla zapadajúce slnko cez malé okno v izbe).
Skoro som zabudla že som bolo priviazaná ku stoličke keď som sa pokúsila natiahnuť a môj chrbát sa prehol. Trvalo to kým som sa nepozrela dole, potom som si uvedomila že som už nebola na stoličke. Namiesto toho som prekvapene našla svoje telo priviazané k posteli.
Ako do riti som sa sem dostala?
Pomrvila som sa, potiahla som rukami len aby som videla že som mala zápästia silno pritlačené o stĺpy postele a mala som okolo nich obtočené lano.
Zasyčala som bolesťou keď som cítila ako sa mi lano zarylo do pokožky. Zastonala som úzkosťou, nechcela som nič iné len sa odtiaľto dostať.
Prečo sa tieto veci vždy stanú mne? Naozaj ma Boh tak nenávidí?
Cítila som môj žalúdok prudko klesnúť až na zem keď ma strach začal žrať za živa. Dostanem sa odtiaľto niekedy? Zomriem? Budem mať možnosť vidieť znova rodičov? Uvidím ešte niekedy Dennisa, Carly alebo Justina?
Slzy mi vyhŕkli keď som smrkla, žmurkala som aby som zatlačila tú slanú tekutinu ktorá prosila o únik. V žiadnom prípade týmto bastardom neukážem slabosť.
Otočila som hlavu, trhlo ma z toho bodnutia ktoré preniklo z môjho líca a krku priamo z hlbokej rany. Mala som pocit ako keby boli v ohni. Nemohla som si pomôcť ale zahryzla som si do líca aby som zastavila prenikavý škrekot.
Zatrepala som viečkami, rozhodla som sa že by bolo najlepšie keby som zase zaspala. Možno by takto šiel čas rýchlejšie.
V tú sekundu ako som sa upokojila som skoro vyskočila z kože pretože som počula ako sa rozleteli dvere a ten bastard šiel odtiaľ dnu, ten istý úškrn na jeho tvári.
Ak som sa vtedy nebála teraz som bola určite vystrašená.
„Pozrite kto je hore chlapi,“ počula som ten istý otravný, posmešný hlas. Ten istý hlas ktorý patril tomu kto ma sem doniesol. Ten kto prisahal že mi spraví čo len bude chcieť.
Sťažka som prehltla.
„Vyzerá to tak že Bieberové dievča je pripravené na trošku zábavy. Čo si myslíte chlapci? Myslíte si že je pripravená?“ nechutne sa zaškeril čo ma donútilo bojovať s potrebou zvracať.
Všetci zaškriekali ako prasatá.
Zase som potiahla povrazy. „Dajte ma preč z týchto vecí.“ Horko som zasyčala.
Zasmial sa. „Nemôžem nič spraviť, budem mať s tebou veľa zábavy.“ Pošúchal si rukami a oblizol si pery.
„Hej Andrew máš video kameru?“ zazubil sa na mňa a oči sa mu rozšírili.
Video kameru? Načo?
„Áno chlape, presne tu.“ Otočila som sa a videla som ako ju držal vo vzduchu s pôžitkom na tvári.
Keby som nebola priviazaná, kopla by som ho do tváre hneď tu a teraz.
Otočil sa a šiel k nemu. „Diki,“ zobral si ju od neho.
„Kedykoľvek Luke.“
Cítila som ako mi vyschlo v hrdle a môj rozum sa zmetene prevrátil. Luke? Ten z reštaurácie? Môj žalúdok padol. To je prečo mi pripadal taký známy. To je ten chalan ktorým Justin pohŕdal. On bol ten ktorý bodol Justina.
A to je prečo ma vzali. To je odkiaľ poznali Justina.
Posratý život.
„Ty si Luke?“ zašepkala som viac len pre seba než pre niekoho iného ale vyzeralo to tak že som prehovorila hlasnejšie pretože sa ku mne otočil s tým prefíkaným úškrnom na perách.
