Z pohľadu Justina:
Som jebnutý idiot.
Je to oficiálne.
Opakovane som udrel päsťou do skrinky a snažil som sa zbaviť hnevu ale v skutočnosti ma to len viac rozzurovalo.
Keď sa rozzúrim môj hnev ma ovládne a je to ako keby som to už ani nebol. Nie som ja ten kto rozpráva. To moja zlosť.
Vypne ma a neviem čo robím až kým niečo nedoseriem.
Za ten čas ako som skončil vybíjaním života zo skriniek sa mi hruď nebezpečne dvíhala hore a dole, moje hánky boli červené čo pridalo na list mojich už dobitých rúk z bitky s Lukem minulú noc.
Pokrútil som hlavou, prešiel som si prstami cez vlasy a potiahol som sa končeky.
Musel som napraviť veci s Kelsey pretože ak to nespravím zbláznim sa.
Je ako droga. Droga ktorej nikdy nemám dosť.
Nezáleží na tom ako veľmi ma rozrušuje, otravuje a irituje stále mi na nej záleží.
Niečo vo vnútri mňa mi nedovolí nechať ju tak.
Musel som ju nájsť a znova dať veci do poriadku. Aj keď si nezaslúžim jej odpustenie musím to skúsiť.
Ignoroval som pohľady ktoré som dostával od ľudí okolo, zamieril som cez chodbu a hľadal som Kelsey. Zvonček ešte nezazvonil takže som mala ešte pár minút kým začne hodina.
Odbočil som a pozeral som sa ponad hlavy všetkých aby som mohol vidieť či zbadám tú útlu postavičku. Nezbadal som.
Vzdychol som a začal som ísť opačným smerom, snažil som sa sledovať jej stopu. Musí byť niekde na blízku. Cítil som to.
Spomenul som si na to ako bola pri skrinke a brala si knihy ktoré potrebuje a prvá kniha ktorú si zobrala bol dejepis.
Keby som tak vedel ktorá to je trieda.
„Ty!“ chytil som ruku nejakého chalana a otočil som ho k sebe. „Vieš kde je učebňa dejepisu?“ Jeho oči sa trošku rozšírili a úplne zbledol. Vyzeral ako keby videl ducha.
Prevrátil som očami. „Vieš alebo nie?“ vyprskol som. „Nemám kurva celý deň.“
Vyzeralo to ako keby ho toto prebralo pretože horlivo prikývol. Preglgol a oblizol si jery. „Je-je to trieda 210B.“
Pustil som mu ruku a prikývol som. „Dobre, vďaka.“ „Žiadny problém.“ Vykríkol predtým než som ho potľapkal po pleci a šiel som preč, ponáhľal som sa do tej triedy.
Vybehol som hore schodmi aby som sa dostal na druhé poschodie školy, šiel som po chodbe a čítal som si čísla na dverách a odtláčal som decká okolo.
Keď som sa priblížil k triede 210 spomalil som. Strácal som dych a začínal som byť unavený. V podstate som naháňal to dievča celé hodiny ako som si myslel ale v skutočnosti to bolo len pár minút.
Chvíľku mi to trvalo ale potom som konečne našiel triedu a dievča ktoré som hľadal. „Kelsey!“ zakričal som čo zapríčinilo že sa pár hláv otočilo.
Škaredo som sa na nich pozrel a z mojich pier vyšlo slabé zavrčanie čo ich prinútilo vrátiť sa k ich starostiam.
Jej oči našli moje a na stotinu sekundy som si myslel že prídu ku mne ale stratil som nádej v tú sekundu ako sa otočila preč a zamračila sa.
Zamračil som sa a otvoril som ústa aby som zakričal znova jej meno keď zazvonil zvonček. „Do riti.“ Zamrmlal som, prešiel som okolo pár ľudí a ponáhľal som sa ku Kelsey.
