Z pohľadu Kelsey:
„Chceš aby som čo?“ Carly sa na mňa neveriacky pozerala; ústa aj oči mala šokovane otvorené.
Zahryzla som si do spodnej pery, práve teraz som nevedela či je to dobrý nápad ale nemala som čas – bolo to teraz alebo nikdy. „Potrebujem aby si zahrala svedka v záujme Justina.“
Carly pokrútila hlavou a snažila sa pochopiť čo som práve povedala.
„Prosím Carly,“ prosila som ju, v slovách mi bolo počuť zúfalosť. „Si jeho jediná nádej.“
„Kelsey...“ Carly pokrútila hlavou. „Nemyslím si že vieš o čo ma teraz žiadaš.“
„Viem Carly, viem. Si jediná kto to môže spraviť. Bola si jediná na tej párty okrem mňa kto pozná Justina aj mňa.“
„Kelsey žiadaš ma aby som klamala policajtom kvôli nejakému kriminálnikovi--“
„Nie je kriminálnik Carly.“ Jedovato som odsekla.
„Správne to preto je vypočúvaný policajtmi.“ Sarkasticky podotkla a prevrátila očami. „Úplne v tom vidím logiku.“
„Nespravil nič zlé! Oni si len myslia že spravil a to je úplne nefér. V tú noc bol so mnou pamätáš?“
Carly nič nepovedala namiesto toho len vzdychla. „Prečo nevidíš že je pre teba zlý? Toto je perfektný príklad toho prečo nechcem aby si bola blízko neho.“
„Nie si moja mama Carly! Si moja najlepšia kamarátka! Mala by si ma podporovať--“ pokrútila som hlavou a prestala som vysvetľovať. „Vieš čo?“ vyprskla som. „Nepotrebujem ťa. Len choď vymyslím niečo iné.“ Zasyčala som, práve som jej chcela ukázať chrbát keď pokrútila hlavou.
„Nie, nie...“ Carly sa zhlboka nadýchla a prehovorila.
„Ja-ja to spravím...“ zamrmlala a pozrela sa inde.
Vyvalila som oči. „Spravíš to?“
„Áno.“ Carly prikývla. „Ak budeme zase najlepšie kamarátky spravím čokoľvek.“
Neisto som sa usmiala pretože som si nebola istá či jej môžem veriť. „Ako môžem vedieť že mi neklameš?“ prižmúrila som oči. „Pred pár minútami si tu nadávala na môjho frajera.“ Prekrížila som si ruky na hrudi.
„Pretože, Kelsey.“ Pomrvila sa. „Tak dobre ako viem že nie je ten správny z nejakého zvláštneho dôvodu si s ním šťastná a ako tvoja najlepšia kamarátka je toto všetko čo chcem.“
Presunula som váhu na jednu nohu, pozorovala som ju odhora dole a snažila som sa nájsť nejaký znak úzkosti alebo neúprimnosti.
„Vidíš ako si ho zastávaš a že on by spravil hocičo aby ťa ochránil, poriadne sa staráte jeden o druhého.“ Oblizla si pery a vzdychla. „Prišiel ku mne domov, vieš... po tom čo sa stalo.“
„Viem.“ Monotónne som odpovedala.
„Predpokladám že vieš čo sa stalo?“ nadvihla obočie.
Slabom som prikývla. „Mhm.“
„Tak potom vieš že sa mi vyhrážal aby som sa od teba držala ďalej?“
Ostala som ticho ale ona počula odpovedať nahlas a jasno.
„Tak veľmi ako si myslím že to bolo poriadne nezdvorilé takto ma zastrašovať ale videla som za tým tú vášeň ktorú pre teba má.“
