Z pohľadu Justina:
„Čo je s tebou?“ Kelsey sa ma spýtala hneď ako som vystúpil z auta a prešiel k nej.
Preklial som ju za to že si dokázala na mne všimnúť aj tú najmenšiu vec. Na príklad keď sa mi zmení nálada cíti to.
Ochabnuto som mykol plecom a chytil som ju okolo pliec. „Nič.“
Z jej dokonalých srdiečkových pier vypustila ťažký vzdych, pomyselne som si oblizol moje vlastné a chcel ich cítiť pritlačené na jej.
„Povieš to vždy keď sa ťa niečo spýtam.“ Zamrmlala.
„Tak prečo sa stále vypytuješ keď vieš čo ti odpoviem?“ zachichotal som sa a pritlačil som si ju k sebe.
Prevrátila očami. „Pretože niekedy dúfam že by si sa ku mne otvoril namiesto toho že stále klameš.“
Zamračil som sa a otiahol som sa od nej. „Ho ho zlatko, nikdy som ti neklamal.“
„Áno, klamal a stále to robíš.“ Vecne poznamenala. „Vždy keď sa ťa spýtam čo s tebou je, keď, pre tvoju informáciu, viem že ťa niečo trápi tak mi povieš že to nič nie je aj keď viem že je. Bola som s tebou dosť dlho na to aby som vedela povedať kedy si není úplne úprimný.“
„Oh áno?“ zase som sa zachichotal. „Prečo si myslíš že teraz klamem?“ pobavene som sa na ňu pozrel.
„No tak na začiatok treskol si dverami keď si šiel von a ak sa nemýlil takmer si ma zabil keď som to spravila. Správaš sa k svojím autám ako keby to bol najvzácnejší poklad a po druhé,“ zdvihla dva prsty. „Mal si na tvári výraz ako keby si chcel niekoho prejsť.“
Prikývol som, ohúrili ma jej teórie. „Nie zlé,“ zaškeril som sa. „Vôbec nie zlé.“
Usmiala sa nad jej úspechom.
„Ale,“ zdvihol som prst čím som ju dohnal k tomu aby nadvihla obočie. „Prečo si myslíš že som ti nikdy neklamal s kamennou tvárou? Teda aby som bol úprimný zlatko, keď žiješ tak ako ja klamstvo je tvoje stredné meno.“ Zoširoka som sa usmial. „Mimochodom je skoro ráno. Naozaj čakáš že budem z tohošťastný?“
„Ja len...“ stlačila pery a presunula váhu na druhú nohu. „viem že si neklamal.“
Rozhodol som sa s ňou ešte pohrať. „No možno som klamal keď som ti hovoril niektoré veci. Teda ako môžeš vedieť že som neklamal?“
Môžem povedať že som ju dostal pretože prekračovala z nohy na nohy a zisťovala ako mi odpovedať. „Možno som klamal keď som ti povedal že si sexi.“ Zaškeril som sa.
Pomaly zalapala po dychu. „Neklamal si!“
Zadržal som smiech. „Ako to vieš?“ nadvihol som obočie.
Našpúlila pery. „Pretože by si mi o tom to neklamal.“
„Zlatko máš o mne príliš dobrú mienku.“ Zasmial som sa načo sa na jej krásna tvárička zachmúrila.
Tvrdohlavo si prekrížila ruky na hrudi, oči mala upreto na opačnej stene od toho kde sme stále. „I’m sexy and I know it.“
Už som nemohol vydržať jej roztomilosť – nazvite ma šialeným ale toto dievča je proste príliš rozkošná – vybuchol som do smiechu a ona sa ešte viac zamračila.
„Nenávidím ťa.“ Zamrmlala, odsunula ma a šla po schodoch ktoré viedli do školy.
„Počkaj zlatko,“ zasmial som sa, bežal som za ňou, chytil som ju za ruku a otočil som ju k sebe. „Len som si robil srandu.“
